Olympiastadion (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami

 

'''Olympijsky štadión''' v [[Mníchov|Mníchove]], [[Nemecko]] ([[1967]]-[[1972]]) je situovaný v ťažisku Olympíjskeho komplexu, 4 km severne od centra mesta. Bol postavený pri príležitosti konania 20. [[Letné olympijské hry|letných Olympíjskych hier]] v roku [[1972]]. S kapacitou 80 000 divákov sa stal tiež dejiskom Svetového pohára vo [[futbal|futbale]] v roku [[1974]] a finále Majstrovstiev [[európa|Európy]] v roku [[1988]]. V súčasnosti je štadión stále používaný s kapacitou 69 250 divákov.

 

==Architektúra==

[[Image:Muenchen olympia axb01.jpg|thumb|Olympíjsky štadión v Mníchove (1967-1972)]]

 

Návrh štadiónu ako aj celého komplexu je od [[nemecko|nemeckej]] dvojice, [[architekt|architekta]] [[Günter Behnisch|Güntera Behnischa]] a konštruktéra a statika [[Frei Otto|Freia Otta]]. Projekt štyridsaťpäťročného [[Günter Behnisch|Behnischa]] sa stal symbolom transformačných procesov Západného [[nemecko|Nemecka]] v 60. rokoch 20. storočia, čo okrem predsedu poroty Egona Eiermanna podporili aj viacerí vplyvní politici.

 

Projekt bol na svoju dobu nadčasový a čoskoro bol spájaný nielen s [[Mníchov|Mníchovom]] ale s celým Západným [[nemecko|Nemeckom]]. [[Koncept]] veľkých stanových strešných konštrukcií pozostávajúci z plexiskla a [[oceľ|oceľových]] [[lano|lán]] prekrýval nielen hľadisko štadióna ale prechádzal ponad susediace objekty a prístupové komunikácie. Bolo to prvýkrát čo sa podobná konštrukcia zrealizovala v takom veľkom rozsahu, aj keď v menšom rozsahu ju použil v roku [[1967]] [[Rolf Gutbrod]] na výstave Expo '67 V [[Montreal|Montreale]]. Autorstvo sa však nedá odoprieť práve [[Frei Otto|Freiovi Ottovi]], ktorého stanové konštrukcie boli v tej dobe konštruktérskych výkonov v [[architektúra|architektúre]] pýchou [[Nemecko|Nemecka]].

 

Okrem hlavnej myšlienky, ktorá narážala na komplikovanú politickú aj spoločenskú situáciu, zorganizovať "The Happy Games" (Šťastné hry) sa komplex mal niesť aj v duchu "[[Olympijské hry |Olympijských hier]] v prírodnom prostredí, s krátkými väzbami. Festival múz a [[Šport|športu]]". Vzhľadom k rozsahu projektu si [[Günter Behnisch|Behnisch]] prizval aj záhradného [[Architekt|architekta]] [[Günter Grizmek|Güntera Grizmeka]] a [[grafický dizajnér|grafického dizajnéra]] [[Otto Aicher|Otta Aichera]], čím dosiahol výsledok, ktorý vychádza zo skutočnej týmovej práce. Myšlienka samotného zastrešenia bolo imitovať [[Alpy]] a tiež ako reakcia na [[Letné olympijské hry 1936|11. letné Olympijské hry z roku 1936]], ktoré sa konali v [[nacizmus|nacistickom]] [[Berlín|Berlíne]]. Veľké transparentné stanové konštrukcie symbolizovali nové, [[demokracia|demokratické]] a [[optimizmus|optimistické]] [[Nemecko]].

 

Lokalita na okraji [[Mníchov|Mníchova]] ponúkala veľký potenciál. Pôvodná skládka stavebného odpadu, ktorý sem bol navezený zo zničeného povojnového [[Mníchov|Mníchova]], bola zmenená na zelené kopce. Tiež pôvodný Nymphenburský kanál bol prehĺbený a rozšírený do podoby menšieho jazera. Celý komplex spája oceľovo-perspexová strecha nad ktorú vystupuje 290 m vysoká telvízna [[veža (stavba)|veža]]. Samotnú strešnú konštrukciu tvorí 410 km [[oceľ|oceľových]] [[lano|lán]]. Sieť vypĺňajú 7 centimetrov hrubé dosky z plexiskla, ktoré chránia divákov pred [[dážď|dažďom]] a vetrom, pričom nemenia [[optické spektrum|spektrum]] prenikajúcich slnečných lúčov. To umožnilo aj farebnej televízii dosiahnuť obraz s vyvážením [[svetlo|svetla]] a [[tieň|tieňa]]. Strešná konštrukcia okrem toho že vyvolávala pochybnosti, mala tiež problémy s technickou a finančnou stránkou, kedže prekročila plánovaný rozpočet 15 mil. DM až trinásťnásobne.

 

*[http://maps.google.com/maps?q=munich,+germany&ll=48.173091,11.546599&spn=0.003657,0.007298&t=k&hl=en Google Maps satelitný pohľad]

*[http://en.wikipedia.org/wiki/Tensile_structure Ťahané a membránove konštrukcie]

 

{{Štadióny ocenené piatimi hviezdičkami}}