Dôvody pre rozličné členenia v rôznych náboženstvách tkviaspočívajú v dejinách Starého zákona. Starý zákon je napísaný po [[hebrejčina|hebrejsky]] (s výnimkou [[aramejčina|aramejských]] častí kníh [[Daniel]] a [[Ezdráš]]). V čase vzniku kresťanstva však bol v obehu v [[gréčtina|gréckom]] preklade (tzv. [[Septuaginta]]), ktorý vznikal od 3. stor. pred Kr. od čias židovskej [[diaspóra|diaspóry]] v [[Egypte]], a ktorý bol rozšírený o ďalšie knihy. Židia sa však postupne aj z dôvodu, že ho používali kresťania, od gréckeho prekladu dištancovali, až nakoniec na konci 1. stor. používanie Septuaginty zakázali a fixovali svoj kánon. Septuaginta, resp. na západe jej preklad do latinčiny, sa naopak neskôr stali [[kánon]]om starého kresťanstva. Pokusy [[Hieronym]]a vrátiť sa k hebrejskému textu boli neúspešné, ale zmena prišla v čase [[reformácia|reformácie]], najradikálnejšie v reformovanej cirkvi. Odvtedy [[katolicizmus|katolíci]] označujú knihy Starého zákony obsiahnuté len v Septuaginte, nie však v židovskej Biblii, ako ''deuterokanonické'', zatiaľ čo hebrejské knihy sa označujú ako ''protokanonické''. Podobne je tomu vo východných cirkvách. [[Luterán|Luteránske cirkvi]] sú v pohľade na tieto knihy niekde uprostred (sú to pre ne nekanonické, ale do určitej miery použiteľné; tzv. [[apokryf]]y).
