Ilja Zeljenka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tom78 (diskusia | príspevky)
+kat
obrázok
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Ilja Zeljenka
|Portrét = Ilja Zeljenka.jpg
|Popis = [[dramaturg]], [[pedagóg]], [[hudobný skladateľ]]
|Veľkosť obrázka =
Riadok 12:
'''Ilja Zeljenka''', uvádzaný aj ako ''Iľja Zeljenka'' (* [[21. december]] [[1932]], [[Bratislava]] – † [[13. júl]] [[2007]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] hudobný skladateľ.
 
==Život a dielo==
Popri gymnaziálnych štúdiách študoval zároveň súkromne harmóniu a kontrapunkt u Jána Zimmera, klavír u Rudolfa Macudinského. V roku 1956 dokončil študiumštúdium kompozície u profesora Jána Cikkera. Ilja Zeljenka patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20.storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. Už z tohto obdobia si doniesol zmysel pre vlastné kompozičné riešenia, čo znamená, že i s podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom.
 
Koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] reagoval na formalizmus, ktorý bol v tomto období veľmi rozrastený v rámci vtedajšej ideológie, ale zároveň to bola aj kritická reakcia na neskorý romantizmus a českú modernu.
Řádek 18 ⟶ 19:
V [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] spôsobil rozruch medzi niekoľkými, vtedy patrónmi slovenskej hudby svojimi skladbami, ktorými ako jeden z prvých nadviazal na postwebernovkú líniu. V skladbách 60. rokov dominovala zvukovosť, skúšaná a prenesená aj do hlasového prejavu (kantáta OŚWIECZIM, METAMORFÓZY XV pre komorný súbor a recitátora na latinský text Cvídia, ZAKLINADLÁ pre zbor a orchester na vlastný latinský text). V tomto období dospieva aj k vlastnému grafickému záznamu na spôsob poľskej školy. Spolupracoval tiež s Elektroakustickým štúdiom Československého rozhlasu(1961). Výsledkom je množstvo filmovej hudby.
 
KedžeKeďže 70. roky sa niesli vo všeobecnej stagnácii kultúry i spoločnosti, Zeljenka sústreďuje tvorbu najmä pre ľudové súbory a napája sa na neoromantickú orientáciu v európskej hudbe. Mnohé dile adiela z tohto obdobia boli predvedené až neskôr.
 
V rokoch [[1957]]–[[1961]] [[dramaturg]] [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmoniefilharmónie]], [[1961]]–[[1968]] [[Československý rozhlas|Československého rozhlasu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1985]] [[pedagóg]] na [[VŠMU]] v Bratislave. Autor opier, orchestrálnych diel (5 symfónií, Hudba pre orchester, Zakliaty pohyb pre orchester), inštrumentálnych koncertov, kantát (''Osvienčim, Slovo''), komorných skladieb (5 sláčikových kvartet, 2 klavírne kvintetá), scénickej, filmovej (''[[Drak sa vracia]]'', ''[[Dolina (film)|Dolina]]'') a inej hudby. Stál pri zrode elektroakustickej hudby.
 
Jeho dcéra [[Alexandra Švolíková]] (* [[1965]]), žijúca v [[Čechy|Čechách]], je výtvarníčka a ilustrátorka.
 
Zomrel 13. júna 2007 v Bratislave po tažkejťažkej chorobe.
 
== Externé odkazy ==
Řádek 32 ⟶ 33:
 
{{DEFAULTSORT:Zeljenka, Ilja}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1932]]
[[Kategória:Úmrtia v 2007]]