Samuel Czambel: Rozdiel medzi revíziami

Jazykovedným[[Veda|Vedeckým]] bádaním, ktorého výsledkom boli jeho [[jazykoveda|jazykovedné]] [[dielo|diela]]práce, sa pričinil o ustálenie [[pravopis|pravopisnej]] [[norma|normy]] [[spisovná slovenčina|spisovnej slovenčiny]].

Medzi jeho základné [[jazykoveda|jazykovedné]] práce[[dielo|diela]] patria ''Príspevky k dejinám jazyka slovenského'' (1887), ''Slovenský pravopis'' ([[1890]]), ''K reči o slovenskom pravopise'' ([[1891]]) a najmä [[kodifikácia|kodifikačná]] ''Rukoväť spisovnej reči slovenskej'' ([[1902]]) založená na [[stredoslovenské nárečia|stredoslovenskom nárečí]], v ktorých korigoval nedôslednosti hodžovsko-hattalovskej [[kodifikácia|kodifikácie]] a prispel k upevneniu [[spisovný jazyk|spisovnej]] [[norma|normy]] [[slovenčina|slovenského jazyka]]. V roku [[1902]] vydal [[kodifikácia|kodifikačnú]] ''Rukoväť spisovnej reči slovenskej'' založenú na [[stredoslovenské nárečia|stredoslovenskom nárečí]]. Tretie vydanie jeho ''Rukoväte'' – redigované a upravené na základe tzv. [[martinský úzus|martinského úzu]] [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]] po [[autor]]ovej smrti (vyšlo [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym1919]]) – sa jestalo základom súčasnej [[spisovnej slovenčina|spisovnej slovenčiny]] a do vydania ''Pravidiel slovenského pravopisu'' v roku [[1931]] bolo [[de facto]] [[norma|normou]] [[spisovný jazyk|spisovného jazyka]]. Bol [[autor]]om [[teória|teórie]] o [[Južní Slovania|juhoslovanskom]] pôvode [[Slováci|Slovákov]] a [[slovenčina|slovenčiny]], ktorú publikoval v [[dielo|diele]] ''Slováci a ich reč'' ([[1903]]). V [[dielo|diele]] ''Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov'' (1906) chcel preskúmať [[jazyk|jazykový]] materiál z celého [[Slovensko|Slovenska]], no stačil spracovať iba časť o [[východoslovenské nárečia|východoslovenských nárečiach]].