Georg Philipp Telemann: Rozdiel medzi revíziami

Telemann sa narodil v [[Magdeburg|Magdeburgu]]u. Nepochádzal z hudobnej rodiny. V roku 1685 mu zomrel otec a o deti sa starala matka. V 10 rokoch sa prejavil jeho talent a v 12 napísal svoju 1. operu. Matka nebrala jeho talent vážne a nebola ním nadšená, preto ho dala do inej školy. Riaditeľ školy v ňom rozpoznal talent a počas štúdii na '''Gymnasium Andreanum''' sa učil hrať na [[zobcová flauta|zobcovú flautu]], [[organ]], [[husle]], [[viola da gamba|violu da gambu (gambu)]], [[priečna flauta|flautu]], [[hoboj]], [[šalmaj]], [[tuba|tubu]] a [[pozauna|pozaunu]] ([[trombón]]).<br />

V roku[[1701]] vstúpil Telemann na [[Univerzita|Univerzitu]] v [[Lipsko|Lipsku]] s cieľom študovať [[právo]]. Jeho talent ešte dlho nebol známy, ale bol poverený písať skladby pre dva najväčšie [[kostol|kostoly]]y v Lipsku. Neskôr založil 4 členné ''[[Collegium Musicum]]'', ktoré sa venovalo predvádzaniu jeho hudby. V nasledujúcom roku bol menovaný za riediteľa [[operný dom|operného domu]] v Lipsku a spevákom v jednom Lipskom chráme. Pretože jeho zastúci vpliv vadil staršiemu skladateľovi [[Johann Kuhnau|Johannovi Kuhnauovi]], jeho kariéra bola ohrozená. Telemann využíval k svojim operným produkciám radu študentov, čo obmedzovalo jeho spoluprácu s Kuhnauom. Kuhnau preto nazval Telemanna "operným muzikantom". Dokonca po Telemannovom odídení nemohol Kuhnau získať umelcov.<br />

Telemann odišiel z Lipska roku [[1705]], aby mohol robiť dvorného kapelníka na dvore grófa Erdmanna II v Sorau. Tu sa zoznámil s [[Francúzsko|francúzskym]] štýlom [[Jean-Baptiste Lully|Lullyho]] a [[André Campra|Campriho]] a behom nasledujúcoch 16 rokov zložil niekoľko [[ouvertúra|ouvertur]] a [[suita|suit]]. Invázia [[Švédsko|Švédov]] do [[Nemecko|Nemecka]] donútila [[gróf|grófa]]a opustiť [[hrad]]. Potom v roku [[1707]] Telemann navštívil [[Paríž]] a potom bol menovaným za vedúceho spevákov na dvore v [[Eisenach|Eisenachu]]u, kde sa stretol s [[Johann Sebastian Bach|Johannom Sebastianom Bachom]].I cez obdivuhodný výkon Telemannovo najplodnejšie obdobie nastalo v roku [[1721]], keď sa stal hudobným šéfom v piatich najväčších kostolov v [[Hamburg|Hamburgu]]u, a v tejto funkcii zostal až do svojej smrti. Tam Telemann písal [[kantáta|kantáty]] pre každý nedeľnú bohoslužbu, okrem toho komponoval inú duchovnú hudbu pre zvláštne príležitosti, pričom vyučoval [[spev]] a [[Hudobná teória|hudobnú teóriu]] a dirigoval týždenné a dvojtýždňové produkcie vokálno-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.<br />Keď sa v Lipsku uvoľnilo Kauhnauovo, požiadal oň aj Temlemann. Medzi šiestimi kandidátmi bol favoritom medzi mestskej rady. Telemann pozíciu odmietol, pretože ponuku mal iba ako k zaisteniu platového rastu v Hamburgu. Po Telemannovom odmietnutí dostal túto prácu [[Christoph Gaupner]], ten ju však tiež odmietol, aby pripravil cestu pre [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]]. Telemann tiež rozšíril svoju Hamburgskú mzdu niekoľkými menšími miestami na iných dvoroch a publikovaním svojej hudby.<br />Okolo roku [[1740]] Telemann vo svojej skladateľskej činnosti poľavuje a začína vkladať viac energie do teoretickej práce. Túto dobu si tiež píše s niekoľkými mladšími skladateľmi, ako napr. [[František Benda]], ale aj [[Carl Philipp Emanuel Bach|C.P.E. Bachom]]. Po smrti svojho prvorodeného syna Andreasa roku [[1755]] prevzal starostlivosť o svojho vnuka Georga Michaela Telemanna a začal tohto budúceho skladateľa vzdelávať. Rada jeho duchovných [[oratórium|oratórii]] je datovaná do tohto obdobia. V neskoeších rokoch sa Telemannovi zhoršuje zrak, čo viedlo okolo roku [[1762]] ku zníženiu jeho pracovnej aktivity, ale ako skladateľ pôsobil do dňa svojej smrti [[25. júna 1767]].<br /><br />Telemannov štýl obvplivnila [[Francúzsko|francúzska]] a [[Taliansko|talianska]] hudba. V jeho hudbe je počuť ešte vplivy [[barok|baroka]]a, ale aj [[rokoko|rokoka]]. Bol považovaný za jedného z najväčších hudobníkov svojej doby, avšak po jeho smrti bolo jeho dielo zabudnuté a až postupne sa dostávalo do známostí s ľuďmi terajšel doby.

=== Opery ===

* ''Cajus Caligula (1704)''

* ''Pimpinone (1725)''

* ''Orfeus (1726)''

=== Kantáty ===

* ''Der Schulmeister'' - Kantor

* ''Der Tod Jesu'' - Smrť Ježišova

* ''Die Tageszeiten'' - Obdobia dňa

* ''Der Tag des Gerichts'' - Osudný deň (Súdny deň)

=== Koncerty ===

* Koncert G dur pre violu a šláčikový orchester

* Koncert G dur pre 2 violy a sláčikový orchester

* Telemannovo dielo je ovela rozsiahlejšie; dal som sem len výber diel.

[[no:Georg Philipp Telemann]] {{Link FA|no}}