Aktívny okraj: Rozdiel medzi revíziami

'''Aktívny okraj''', alebo '''konvergentný okraj/ platne''' alebo '''deštruktívny okraj platne''' je oblasť približovania sa dvoch litosférických platní spojená s ich subdukciou prípadne kolíziou. V dôsledku pôsobenia [[Silové napätie v hmote|napätí]], [[trenie|trenia]], a [[tavenie|tavenia]] pláštových hmôt sú tieto oblasti bežne spojené s rozsiahlymi [[zemetrasenie|zemetraseniami]] a [[vulkanizmus|vulkanizmom]]. Sú rozoznávané 3 typy konvergentných okrajov:

Pri styku dvoch oceánskych platní, ktoré sa pohybujú proti sebe dochádza k ich vzájomnému podsúvaniu tzv. [[subdukcia|subdukcii]]. Pri tomto deji sa obyčajne staršia platňa podsúva pod mladšiu. Prejavom podsúvania dosiek na dne oceánu je [[oceánska priekopa]]. [[Litosféra]], pôvodne tvoriaca oceánske oblasti je presýtená vodou a pri podsúvaní a zvyšovaní tlaku a teploty sa z nej [[voda]] uvoľnuje smerom do nadložnej platne. Prísun vody (ale aj ďalších [[fluidum (geológia)|fluíd]] ako [[oxid uhličitý|CO₂]]) dochádzaspôsobuje v nadložnej platni k zmenámzmeny, ktoré ovplyvňujú rovnovážne podmienky už existujúcich hornín a materiálu [[astenosféra|astenosferického]] klinu (pristoru astenosféry nad subdučnou zónou). Vo väčšej hĺbke môžu spôsobovať ich opätovné tavenie, tento jav sa nazýva [[parciálne tavenie]]. Roztavená [[magma]], ktorá je ľahšia ako okolitá chladnejšia hornina preniká vyššie, ak sa dostane až na povrch, vzniká vulkanický [[ostrovný oblúk]]. Vulkanické oblúky majú prevažne [[bázická hornina|bázickú]] až [[intermediárna hornina|intermediárnu]], avšak pomerne alkalickú magmu, ktorá vzniká štiepením jednoduchých magiem z [[astenosféra|astenosferického]] klinu nad [[subdukčná zóna|subdukčnou zónou]].

Okrem vzniku ostrovného oblúku, pri subukcii tohto typu môže dochádzať ak ústupu (roll-back) subdukčnej zóny smerom od ostrovného oblúka, to môže mať za následok extenziu v nadložnej platni a k vzniku zaoblúkovej panvy. Pri konvergencii tiež môže dochádzať k zachytávaniu sedimentov alebo nerovností (napr. podmorských [[sopka|sopiek]]) z nadložnej platne a vzniká pri tom tzv. [[akrečná prizma]]. V prípadoch, že akrečná prizma nevzniká nazýva toto ako erózny okraj, dochádza pri tom k tzv. subdukčnej erózii, ktorá môže prispievať k vzniku [[predoblúková panva|predoblúkových panví]].

V príprade ak dôjde ku konvergencii oceánskej a kontinentálnej kôry, subdukuje vždy [[bazalt]]ová [[oceánska kôra]], ktorá je ťažšia ako [[granitoid|granitická]] kôra kontinentov. Špecifikom takejto konvergencie je to, že oceánska platňa nedeformuje kontinent priamo. Dochádza k tzv. nekolíznej deformácii, ktorá vzniká ak dochádza ku kompresii v nadložnej platni.<ref>Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: ''Global Tectonics.'' 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.</ref> Opačným prípadom je, ak dochádza k ústupu subdukčnej zóny smerom od kontinentu, čo je sprevádzané extenziou v nadložnej kontinentálnej platni a vznikom [[zaoblúková panva|zaoblúkovej]] alebo retro-arc panvy.

KonvergentnýmKonvergentný okraj tretieho typu je stret dvoch kontinentálnych litosférických platní. Spôsobuje ju kompletné pohltenie oceánskej litosféry v subdukčnej zóne a následná zrážke približujúcich sa kontinentov. Subdukujúca oceánska kôra so sebou čiastočne ťahá do subdukčnej zóny aj časť priľahlého kontinentu, ktorý sa tak podsúva pod nadložnú kontinentálnu platňu. Dochádza k zdvojeniu hrúbky kôry, ďalekosiahlym hrubokôrovým i ťankokôrovým [[násun]]om, predstavujúcim často veľmi rozsiahle [[príkrov (geológia)|príkrovy]]. V podložnej platni tiež dochádza k vzniku [[okrajová panva predpolia|okrajovej panvy predpolia]] (predhlbne), ktorá sa prehýba pred čelom nasúvaných blokov a je vyplňovaná horninami erodovanými z čela orogénu.