Verzia z 19:21, 4. december 2009 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:51, 4. december 2009 upraviť vrátiť 77.234.234.195 (diskusia) →‎Priebeh Ďalšia úprava →
Riadok 5: Miesta, kde dochádza k prekríženiu, zlomom a výmene častí chromatíd homologických [[chromozóm\|chromozómov]], sa nazývajú [[chiazma\|chiazmy]]. Dôsledkom crossing overu je rozštiepenie spojenia susedných [[gén\|génov]] a vznik nových spojení, čiže nových kombinácii usporiadania génov. Dochádza k vzniku rekombinantných [[gaméta\|gamét]] (to znamená gamét s nie pôvodným [[genotyp\|genotypom]] rodičov; s neparentálnou kombináciu génov). Frekvencia tohoto procesu závisí od vzdialenosti [[gén\|génov]] na [[chromozóm\|chromozóme]]. Platí, že čím bližšie pri sebe sa gény nachádzajú, tým je ich väzba silnejšia a je menšia pravdepodobnosť ich rozdelenia medzi dva rôzne homologické [[chromozóm\|chromozómy]]. Priebeh crossing- overu na určitom mieste chromozómu vplýva obmedzujúco na možnosť vzniku ďalšieho crossing- overu blízkych oblastiach. Tento opisovaný jav nazývame '''[[interferencia]]'''. Pred koncom crossing overu nastupuje syntéza P-DNA, ktorá predstavuje 0,1% [[bunkové jadro\|jadrovej]] [[DNA]].<ref>Kawiaka, J., Mireckiej, J., Olszewskiej, M., Warchoła, J., 1997: Podstawy cytofizjologii. Wydawnictwo Naukowe PWN, Varšava. ISBN 83-01-11829-6</ref>

Crossing over: Rozdiel medzi revíziami