Lenartov: Rozdiel medzi revíziami

'''Lenartovská míľa'''▼

Po 58-ročnej prestávke rozhodlo sa obecné zastupiteľstvo Obecného úradu v Lenartove po predchádzajúcom úspešnom podujatí pristúpiť k novej atrakcii, dnes už takmer v našich končinách zabudnutej činnosti k páleniu dreveného uhlia. Táto akcia mala ukázať mladším občanom obce, ako sa živili naši predkovia.▼

Túto akciu sme mohli uskutočniť vďaka dnes ešte žijúcemu poslednému míliarovi Andrejovi UHRINKOVI, ktorý ma 86 rokov a niektorým mladším, ešte sa pamätajúcim Janovi Bľandovi a Jánovi Kolbasovi. Aby sme tento nás úmysel mohli uskutočniť, oslovili sme nášho rodáka Ing. Štefana BEŇU, riaditeľa Okresného riaditeľstva štátnych lesov, o sponzorstvo tejto akcie pri zabezpečení odpadového dreva. Po prísľube pomoci oslovili sme Slovenskú televíziu štúdio Košice, Bardejovskú televíziu a Šarišské múzeum Bardejov o pomoc čo nám holo prisľúbené. Po výbere miesta postavenia míle, bez náhrady za náklady, urobil úpravu terénu s technikou pán Jaroslav ŠTIBRICH. Dovoz drevnej hmoty zo skladu pomáhal zabezpečovať aj Jozef Karol. Nemalou mierou pri tejto činnosti prispeli aj miestni Rómovia.▼

Celý priebeh od úpravy terénu, postavenia míle, zapálenie a rozoberanie už vypáleného uhlia robil videozáznam miestny kameraman pán Jozef Leškovský, Slovenská Televízia štúdio Košice Bardejovská Televízia a Šarišské múzeum. Za účasti viac ako stovky obyvateľov obce bola táto činnosť vykonávaná. Slovenská televízia v rámci celoštátneho vysielania NOVINY PLUS vysielala dokument o tejto akcii. Obdobne aj Bardejovská televízia vo svojom vysielaní zaradila tento dokument, ktorý mal obdiv nad oživením tejto činnosti. Túto akciu poctil svojou návštevou aj bývalý kňaz našej obce pán vikár InDr. h.c. Štefan ONDERKO, ktorý nám veľa detailov z obdobia tejto činnosti upresnil a vysvetlil. Podľa vyjadrenia občanov obce a veľa iných návštevníkov okresu, alebo aj zo vzdialených miest, Slovenskej televízie, Bardejovskej televízie, túto činnosť vysoko oceňovali. Čo s vypáleným uhlím? Tento vyrobený nevšedný produkt bude venovaný farnostiam dekanátu Bardejov pre kostolné potreby a tiež aj pre farnosť Wysowa v Poľsku, s ktorou máme veľmi dobrú spoluprácu.▼

Touto akciou sme priblížili občanom obce jednu z mnohých činnosti obživy obyvateľov Lerartova z minulého a predminulého storočia. Musí sa konštatovať, že to bola práca vysoko odborná, náročné, namáhavá a aby výsledok bol ekonomický priaznivý aj veľmi zodpovedná.▼

Jednou z činnosti obživy obyvateľov obce v minulosti bolo aj pálenie dreveného uhlia. Tato činnosť zanikla v roku 1943, kedy v obci bola vypálená posledná míľa. Tak sa hovorilo tejto stavbe, poukladanému drevu do kopy vo forme kužeľa.▼

Technologický postup▼

Najsamprv sa musel vyhliadnuť a nájsť vhodný priestor pre postavenie míle. Tento mal byť čo najrovnejší, aby s jeho prípravou bolo čo najmenej práce. Mal byť blízko vody, blízko lesa, najlepšie priamo v lese, odkiaľ sa ťažilo drevo, používalo napadané lístie a vlhké zemina. Rovný priestor pre stavbu míle mal byť preto, lebo pri horení oheň sa dostával do najnižšieho priestoru a míľa horela viac na tejto strane. Zemina pri rovnaní terénu sa použila na uzáver míle zvrchu. Veľkosť míle bývala rôzna. Od 10 m3 až po 25 m3 bukovej siahovice. Drevo malo byť preschnuté a pripravovalo sa dopredu, čím sa skracoval čas pálenia. Na upravenom priestore pre stavbu míle ktorý sa nazýva ŠTEC stavby, urobilo sa ohnisko z mäkkého a suchého dreva pre ľahké a bezproblémové zapálenie míle. Okolo postaveného ohniska postupne sa ukladala postojačky siahovica mierne sklonená do prostred míle. ukladanie sa robilo do kruhu a na seba a drevo malo byť čo najbližšie pri sebe. Maximálny priemer míle býval 5 až 6 metrov, výška míle 3 až 3,5 metre. Vrch míle sa uzatváral rezaným drevom o dĺžke 30 až 50 cm. Po poukladaní dreva nasledovalo obsypanie naukladaného dreva suchým lístím o hrúbke asi 5 cm. Na lístie odspodu do vrchu sa dávala vlhké hlina a dobre poubíjala. Pri začiatku stavby míle sa nesmelo zabudnúť na otvor k ohnisku, ktorým sa míľa zapálila. Zapálenie sa robilo tyčou dlhou 4 až 5 m na konci ktorej bola fakľa. Tyč sa vytiahla až vtedy, keď míľa horela a fakľa na konci tyče úplne zhorela a tyč bola v tejto časti prehorená. Potom sa otvor zapálenia míle aj vr ch míle uzatvorili. Doba pálenia bola 3 až 6 dní podľa kvality dreva. Na ďalší deň sa míľa uhasila a jeden deň chladla.▼

Počas celého pálenia musela byť pri nej stála služba deň a noc, aby v prípade vznietenia sa dreva čo bol modrý dym, alebo že sa v míli urobil otvor keď drevo prehorelo čomu sa hovorilo že "felí", bolo treba míľu opraviť, zaplniť vzniklý otvor drevom, pridať suché lístie a zalepiť hlinou. Aj keď sa míľa zapálila odspodu horí zvrchu dole. Kontrola horenia sa robí cez malé otvory v míli. Biely dym sú pary z dreva. Zeleno - žltý dym to sú plyny a modrý dym je signálom, že drevo vo vnútri míle horí. Bolo treba tento otvor uzatvoriť, Míľu bolo treba stále zvrchu ubíjať. Keď začala výška klesať a to vtedy keď, už drevo bolo zuhoľnatené, bol to signál pre dozor pri míli, aby zvýšili ostražitosť, lebo vtedy sa začali robiť v míli otvory, po vypálení a uhasení míle nasledovala činnosť, ktorej sa hovorilo "Plejsanie", čiže rozoberanie míle. Vtedy bola najväčšia spotreba vody. Zalievali sa miesta, kde uhlie sa začalo vznecovať lebo bolo žeravé. Rozoberanie míle trvalo aj pol dňa, lebo sú rozoberalo po častiach. Po vychladnutí plnili Sú vrecia ale špeciálne takzvané uhľové vrecia a viazali sa drôtom. Niekedy sa stali prípady, že míľa zhorela na popol. Inokedy furmani večer naložili vozy vrecami uhlia aby ráno mohli vyraziť čím skôr. Aké bolo ich prekvapenie že ráno našli všetko zhorené, lebo uhlie vo vreciach nebolo uhasené a v noci sa vznietilo. Pri stavbe míle sa zároveň postavila aj koliba pre dozor pri míli, aby v prípade dažďa či mrazu sú mohli ukryť a byť v teple.▼

Aké náradie bolo treba pri tejto činnosti? Krompáče, lopaty, motyky, drevené a železné hrable, sekery, kliny, kálačky, píly, pílky, opálky vrecia, drôt, dva drevené rebríky aspoň 3 m. dlhé, lampáše, špeciálne vidly, vedrá, polievače, železné háky na rukovätiach, dostatok rezaného dreva na opravu míle, suché lístie a vlhká zemina.▼

Spracované podľa rozprávania u nás žijúceho 86 ročného míliara Andreja Uhrinka. ▼

Popis chaty▼