Ľudová latinčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: tr:Halk Latincesi
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: sq:Latinishtja vulgare; kozmetické zmeny
Riadok 4:
 
Pri bližšom pohľade má ľudová latinčina viacero definícií:
* Po prvé je to hovorená latinčina Rímskej ríše. Pri písaní sa naopak používala neskorá latinčina odvodená od (pomerne umelej) klasickej latinčiny.
* Po druhé je to podľa niektorých názorov hypotetický predchodca románskych jazykov. Tento jazyk možno rekonštruovať len na základe ojedinelých nápisov (napr. v Pompejach) a neskorších románskych jazykov:
** a) všetkých románskych jazykov
** b) len západorománskych jazykov: nárečia na sever a západ od čiary La Spezia-Rimini, Francúzsko a Pyrenejský polostrov, ako aj slabo doložená románska reč severozápadnej Afriky. Podľa tejto koncepcie sa teda juhovýchodná [[taliančina]], [[rumunčina]] a [[dalmatínčina]] vyvinuli oddelene od ostatných románskych jazykov.
* Po tretie je to podľa niektorých názorov označenie gramatických inovácií v mnohých neskorolatinských textoch, ako napríklad Peregrinatio Aetheriae zo 4. storočia alebo texty Gregora z Toursu (Gregoire de Tours). Tieto texty sú veľmi cenné, lebo „chyby“, ktoré sa v nich vyskytujú, dokladajú vtedajší hovorový jazyk.
 
Románske jazyky sa vyvinuli z ľudovej latinčiny neskorolatinského obdobia, nazývanej '''sermo romana rustica''', a teda nie z písanej latinčiny. Často pritom boli namiesto neutrálnych latinských slov prebraté expresívnejšie: napr. „caput“ (hlava) bol nahradený slovom „testa“ (misa, hlinený hrniec), z toho vo [[francúzština|fr.]] tête (hlava); alebo „equus“ (kôň) bol nahradený slovom „caballus“ (pracovný kôň, starý kôň), z toho vo fr. cheval / [[taliančina|tal.]] cavallo / [[španielčina|šp.]] caballo / [[portugalčina|port.]] cavalo (kôň).
Riadok 60:
[[simple:Vulgar Latin]]
[[sl:Ljudska latinščina]]
[[sq:Latinishtja vulgare]]
[[sr:Вулгарни латински]]
[[sv:Vulgärlatin]]