Antihmota: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
cite journal --> Citácia periodika
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: fa:پادماده; kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ImageSúbor:Antihmota CGRO.gif|right|thumb|Obrovský oblak antihmoty rozprestierajúci sa 3000 ly nad [[jadro Galaxie|jadrom Galaxie]]. Snímka vznikla na základe pozorovaní orbitálneho observatória [[Compton GRO]]. Tento oblak antihmoty je príkladom zriedkavého výskytu väčšieho množstva antihmoty vo [[vesmír]]e. Antihmota spravidla nemá dlhú životnosť, pretože rýchlo anihiluje s časticami [[koinohmota|koinohmoty]].]]
 
'''Antihmota''' je časť [[hmota (fyzika)|hmoty]], ktorá je zložená z [[antičastice|antičastíc]] (napríklad [[antiprotón]]ov a [[pozitrón]]ov), namiesto [[častica|častíc]] ([[protón]]ov a [[elektrón]]ov). Každá častica obyčajnej hmoty má svoju antičasticu. Preto hovoríme, že antihmota je zrkadlovým obrazom tzv. [[koinohmota|koinohmoty]], čo je hmota, z ktorej sme tvorení my a veci okolo nás.
 
Častice antihmoty majú opačný [[elektrický náboj]] než častice hmoty, pričom [[hmotnosť]] a [[spin (fyzika)|spin]] sú rovnaké. Vplyv napr. [[gravitácia|gravitácie]] je rovnaký ako u bežnej hmoty. Hmotu aj antihmotu radíme k [[žiarivá hmota|žiarivej hmote]], pretože je schopná vyžarovať (aj odrážať) [[elektromagnetické žiarenie]]. Pri stretnutí [[hmota|hmoty]] s antihmotou sa môžu nastať dve rôzne udalosti. Môže dôjsť k [[pružný rozptyl|pružnému (elektrickému) rozptylu]], pri ktorom sa obe častice rozptýlia rôznymi smermi. V druhom prípade dôjde k [[nepružný rozptyl|nepružnému rozptylu]]: Vzniká častica zvaná [[mezón]]. Táto častica je veľmi nestabilná a existuje len zlomok sekundy, kým nedôjde k [[anihilácia|anihilácii]]. Anihilácia je proces, pri ktorom obe formy [[hmota|hmoty]] zaniknú a premenia sa na iné formy [[energia|energie]] ([[častice poľa]], typicky napr. [[fotón]]y) v súlade s rovnicou ''[[Einsteinov vzťah|E = mc²]]'', alebo vzniknú častice hmoty a antihmoty identické s pôvodným párom.
 
== Vznik a výskyt ==
Antičastice vznikajú v prírode bežne materializáciou z [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]]. Majú však spravidla krátku životnosť, lebo rýchle anihilujú s okolitou hmotou vesmíru. '''Hviezdy, galaxie, ani iné objekty tvorené antihmotou neboli pozorované.''' Anihilácia hmoty s antihmotou sa považuje za jednu z možných príčin vzniku [[záblesk gama žiarenia|zábleskov gama žiarenia]] (GRB). V počiatočných štádiách [[Veľký tresk|Veľkého tresku]] vznikali veľké množstvá hmoty a antihmoty. Všetka vzniknutá antihmota však anihilovala s väčšou časťou hmoty. Vedci dodnes nevedia presne vysvetliť, prečo nastala nesymetria vo vzniknutých množstvách hmoty a antihmoty a prečo prevážila hmota. Vďaka tejto nesymetrii sa vo vesmíre nachádza hmota.
 
Detekcia antihmoty je ťažká, nakoľko sa na prvý pohľad v ničom neodlišuje od koinohmoty. Je možné pozorovať ju len v prípade, že anihiluje s okolitou hmotou a to na základe anihilačných gama čiar (0,5 [[Elektrónvolt|MeV]] pri anihilácii elektrónu a pozitrónu, 938 MeV pri anihilácii protónu a antiprotónu). Teoreticky je možné identifikovať aj neanihilujúcu antihmotu na základe [[elektromagnetické spektrum|spektra]] jej žiarenia, to však zatiaľ zostáva nad našimi pozorovacími možnosťami.
 
Antihmotu možno vyrobiť aj umelo v [[Urýchľovač častíc|urýchľovačoch častíc]], ide však o energeticky veľmi náročný proces. V urýchľovači [[CERN]] v [[Ženeva|Ženeve]] a vo [[Fermiho laboratórium|Fermiho laboratóriu]] v [[Chicago|Chicagu]] sa podarilo z antičastíc vytvoriť atómy antivodíka. V ich jadrách sú záporné antiprotóny, ktoré obiehajú kladné pozitróny.
 
== Význam ==
Nakoľko je antihmota najsilnejším známym zdrojom energie, uvoľňuje [[energia|energiu]] so stopercentnou [[účinnosť]]ou ([[jadrové štiepenie]] je účinné iba na 1,5  %).{{chýba citácia}} Antihmota nespôsobuje znečistenie ani [[rádioaktívne žiarenie|radiáciu]] a jedna jej kvapka by mohla zásobovať [[New_York_New York (mesto)|New York]] [[energia|energiou]] celý [[deň]].{{chýba citácia}}
 
V súčasnosti sú možnosti využitia antihmoty veľmi malé. Jej umelá produkcia je energeticky veľmi náročná a neefektívna. Využíva sa pri nej zrážka častíc s vysokou energiou. Pri produkcii antiprotónov sa využívajú urýchľovače protónov, ktoré urýchlia protóny na rýchlosti blízke [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] a tieto urýchlené protóny dopadajú na terče z ťažkých jadier, pričom okrem množstva iných častíc vznikajú páry hmoty a antihmoty. Na vznik jedného antiprotónu takouto metódou je však potrebných 10<sup>5</sup> protónov. Na produkciu jedného gramu antihmoty je potrebné dodať energiu 1,16x10<sup>21</sup> J/g, preto sa v súčasnosti touto metódou ročne produkuje iba približne 10 nanogramov antihmoty.<ref>{{Citácia periodika |meno=Vladimír |priezvisko=Wagner |rok=2008 |titul=Jaderné zdroje pro vesmírnou kolonizaci |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=4 |strany=25}}</ref>
Riadok 45:
[[es:Antimateria]]
[[et:Antiaine]]
[[fa:ضدمادهپادماده]]
[[fi:Antimateria]]
[[fr:Antimatière]]