Antihmota: Rozdiel medzi revíziami

[[ImageSúbor:Antihmota CGRO.gif|right|thumb|Obrovský oblak antihmoty rozprestierajúci sa 3000 ly nad [[jadro Galaxie|jadrom Galaxie]]. Snímka vznikla na základe pozorovaní orbitálneho observatória [[Compton GRO]]. Tento oblak antihmoty je príkladom zriedkavého výskytu väčšieho množstva antihmoty vo [[vesmír]]e. Antihmota spravidla nemá dlhú životnosť, pretože rýchlo anihiluje s časticami [[koinohmota|koinohmoty]].]]

Častice antihmoty majú opačný [[elektrický náboj]] než častice hmoty, pričom [[hmotnosť]] a [[spin (fyzika)|spin]] sú rovnaké. Vplyv napr. [[gravitácia|gravitácie]] je rovnaký ako u bežnej hmoty. Hmotu aj antihmotu radíme k [[žiarivá hmota|žiarivej hmote]], pretože je schopná vyžarovať (aj odrážať) [[elektromagnetické žiarenie]]. Pri stretnutí [[hmota|hmoty]] s antihmotou sa môžu nastať dve rôzne udalosti. Môže dôjsť k [[pružný rozptyl|pružnému (elektrickému) rozptylu]], pri ktorom sa obe častice rozptýlia rôznymi smermi. V druhom prípade dôjde k [[nepružný rozptyl|nepružnému rozptylu]]: Vzniká častica zvaná [[mezón]]. Táto častica je veľmi nestabilná a existuje len zlomok sekundy, kým nedôjde k [[anihilácia|anihilácii]]. Anihilácia je proces, pri ktorom obe formy [[hmota|hmoty]] zaniknú a premenia sa na iné formy [[energia|energie]] ([[častice poľa]], typicky napr. [[fotón]]y) v súlade s rovnicou ''[[Einsteinov vzťah|E = mc²]]'', alebo vzniknú častice hmoty a antihmoty identické s pôvodným párom.

Antičastice vznikajú v prírode bežne materializáciou z [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]]. Majú však spravidla krátku životnosť, lebo rýchle anihilujú s okolitou hmotou vesmíru. '''Hviezdy, galaxie, ani iné objekty tvorené antihmotou neboli pozorované.''' Anihilácia hmoty s antihmotou sa považuje za jednu z možných príčin vzniku [[záblesk gama žiarenia|zábleskov gama žiarenia]] (GRB). V počiatočných štádiách [[Veľký tresk|Veľkého tresku]] vznikali veľké množstvá hmoty a antihmoty. Všetka vzniknutá antihmota však anihilovala s väčšou časťou hmoty. Vedci dodnes nevedia presne vysvetliť, prečo nastala nesymetria vo vzniknutých množstvách hmoty a antihmoty a prečo prevážila hmota. Vďaka tejto nesymetrii sa vo vesmíre nachádza hmota.

Detekcia antihmoty je ťažká, nakoľko sa na prvý pohľad v ničom neodlišuje od koinohmoty. Je možné pozorovať ju len v prípade, že anihiluje s okolitou hmotou a to na základe anihilačných gama čiar (0,5 [[Elektrónvolt|MeV]] pri anihilácii elektrónu a pozitrónu, 938 MeV pri anihilácii protónu a antiprotónu). Teoreticky je možné identifikovať aj neanihilujúcu antihmotu na základe [[elektromagnetické spektrum|spektra]] jej žiarenia, to však zatiaľ zostáva nad našimi pozorovacími možnosťami.

== Význam ==

Nakoľko je antihmota najsilnejším známym zdrojom energie, uvoľňuje [[energia|energiu]] so stopercentnou [[účinnosť]]ou ([[jadrové štiepenie]] je účinné iba na 1,5  %).{{chýba citácia}} Antihmota nespôsobuje znečistenie ani [[rádioaktívne žiarenie|radiáciu]] a jedna jej kvapka by mohla zásobovať [[New_York_New York (mesto)|New York]] [[energia|energiou]] celý [[deň]].{{chýba citácia}}

[[fa:ضدمادهپادماده]]