Sarakacani: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 1:
[[Image:Sarakatsanoikids.JPG|thumb|right|200px|Sarakatsani children in [[fustanella]].]]
[[Image:Sarakatsan_Greece_Pindus.JPG|thumb|right|250px|Sarakatsani woman wearing traditional clothing in [[Agrafa]], [[Greece]].]]
'''Sarakacani''' (po grécky Σαρακατσάνοι - Sarakatsani) alebo v Bulharsku '''[[Karakačani]]''' je národná skupina Grékov, ktorá v minulosti žila polonomádskym životom v horách.
Řádek 4 ⟶ 10:
Ich pôvod je sporný. Hovoria po grécky, žijú v endogamii a ojedinele sa považujú za osobitné etnikum . Niektorí bádatelia zastávajú názor, že ide o potomkov starovekých nomádov, ktorí obývali hornaté oblasti Grécka už v predklasickom období či dokonca (napr. Makris, 1990) už pred [[neolit]]om. Výskumy tiež ukazujú, že patria ku kontinentálnemu, nie k mediteránnemu typu europoidov, a že sú blízkymi príbuznými brniansko-předmostských kromaňoncov. Z tohto pohľadu ide o najstaršie etnikum v Európe (staršie než Baskovia).
Podľa iných názorov sú to potomkovia gréckych roľníkov, ktorí okolo 14. storočia, teda od tureckej nadvlády, boli nútení opustiť svoje pôvodné sídla a stali sa nomádskymi pastiermi. Túto teóriu potvrdzuje aj folklór Sarakacanov, kde sa v mnohých piesňach a porekadlách spomína, že na nomádsksy život boli prinútení Turkami. Sarakacani sami seba zvyknú označovať ako Grékov. Niektorí bádatelia poukazujú na geometrické motívy ľudových krojov Sarakacanov, ktoré podľa nich majú pôvod v temnom období gréckeho staroveku a tak ich môžeme považovať aj za potomkov protogréckych kmeňov, ktorí žili separovane v horách už od dôb staroveku.
Za pravlasť všetkých Sarakacanov môžeme považovať horskú oblasť [[Agrafa]], ktorá leží na hranici [[Evrytánia|Evrytánie]] a [[Tesália|Tesálie]]. Túto oblasť obývajú Sarakacani a odtiaľto počas tureckej nadvlády obsadzovali ďalšie územia Grécka. Usadili sa v [[Epirus|Epire]], severnej gréckej [[Macedónia|Macedónií]], [[Trácia|Trácií]] a aj v dnešnom Bulharsku, kde žijú dodnes a tvoria tu grécku menšinu. Menšie územia obývané Sarakacanmi boli [[Atika]], [[Bojótia]] a ostrov [[Eubója]].
Sarakacani z hôr robili výpady na turecké odiely, preto ich Turci často prezývali klefti (zlodeji). Sarakacani žili na vysokých horách gréckeho pohoria Pindos a v Macedónií, kde si zabezpečovali jednoduchý spôsob obživy. Počas obdobia tureckej okupácie Grécka sa k Sarakacanom pridávalo stále viac rebelov, ktorí túžili vyhnať Turkov z krajiny. Sarakacani definitívne zostúpili z hôr až koncom 19 stor., teda keď Grécko získalo nezávislosť.
Řádek 16 ⟶ 24:
==Folklór==
Folklórne zvyky Sarakacanov sú podobné, ako zvyky ostatných Grékov zo stredného Grécka, avšak majú aj vlastné, nomádske zvyky. Ľudové piesne a folklórne zvyky sú rovnaké u všetkych Sarakacanov z rôznych oblastí Grécka, nakoľko všetci Sarakacani pochádzajú z Agrafy. Predovšetkým sú však vynikajúci pastieri a preto sa chybne zvykli označovať aj ako Valasi. Tradičné kroje Sarakacanov sú v čiernej farbe, s rôznymi geometrickými ornamentami. Ženský tradičný kroj pozostával z dlhej šatky, dvojitej suknice a opasku. Muži nosili tradičnú čapicu (podobnú gréckemu fézu), košelu so širokými rukávmi a tradičnú grécku mužskú suknicu. Ich tance sú tancované do kruhu, podobne ako aj u ostatných Grékov. Najčastejším hudobným nástrojom je klasická stredogrécka
==Známi Sarakacani==
*Antonis Katsantonis-známy grécky kleft
*Georgios Karaiskakis-generál vo vojne za nezábvislosť
*Nikolaos Katsaros-bývylý viceprezident parlamentu, poslanec a autor knihy ''Starogrécky pôvod národu Sarakacanov''
==Zdroje==
| |||