Šarišská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Náboženstvo = Rímskokatolícke 54,0%<br />Gréckokatolícke 30,3%<br />Evanjelické a.v. 8,1%<br />Židovské 7,1% |

}}

'''Šariš''' ({{lat|comitatus Sarossiensis}}, {{deu|Scharosch}}, {{hun|Sáros}}) bol [[komitát]], [[stolica (územie)|stolica]] a [[župa]] [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V súčasnosti je to názov slovenského [[región]]u a [[Región cestovného ruchu|regiónu cestovného ruchu]] (celým menom '''Šarišský región cestovného ruchu''').

 

Na poste županov sa striedali príslušníci viacerých rodov. V 17. storočí to boli najmä [[Rákociovci]] (Rákóczi).

 

 

== Dejiny ==

 

Slobodné kráľovské mestá Bardejov, Prešov a Sabinov sa vyvinuli v 14. storočí pri dôležitých medzinárodných obchodných cestách. Mestá Prešov a Bardejov mali v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] vynikajúce evanjelické školy.

 

Šarišská stolica bola uchránená pred tureckými vpádmi.

 

Do 1775 sa Šariš delil na 4 [[Slúžnovský okres|slúžnovské okresy]] Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (''Processus primus, secundus, tertius a quartus''). [[Panstvo Makovica|Makovické panstvo]] (Makovica, Dominium Makovicza), ktoré leží v severovýchodnej časti, malo v rámci 4 slúžnovských okresov osobitné postavenie, no dôvody jeho samostatnosti nie sú známe. Od roku 1776 (okrem 1786 – 90) mal 6, od 1908 7 slúžnovských okresov. Administratívnym centrum bolo pôvodne na hrade Šariš, potom sa menilo, v 18. storočí sa ustálilo v [[Prešov|Prešove]].

 

Šesť slúžnovských okresov dostalo v roku 1776 toto pomenovanie:

*Hornotoryský (''Processus Tarczensis superior'')

*Dolnotorykský (''Processus Tarczensis inferior'')

*Topľanský (''Processus Taplansis'')

*Makovický (''Processus Makoviczensis'')

 

Každý slúžnovský okres bol rozdelený na tri obvody, na čele prvého stál slúžny, na čele ďalších dvoch podslúžni.

 

Koncom 19. storočia mal Šariš rozlohu 3648 km², z toho 40,7 % oráčin, 34,9 % lesov a 13% pasienkov.

 

== Obyvateľstvo ==

Počet obyvateľov od

 

 

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Koncom 19. storočia sa najviac pestoval ovos, zemiaky, jarný jačmeň, ozimná raž, ozimná pšenica, ľan a konope.

 

== Priemysel ==

 

Šariš má bohaté odbojné [[Tradícia|tradície]] proti feudalizmu. V 50 rokoch 15. storočia bol dejiskom vystúpenia [[Bratríci|bratríkov]] (V Chmeľovej mali opevnený tábor.). Roku 1632 zachvátilo Šariš roľnícke povstanie, ktorá sa rozšírilo z Potisia. Poddaný ľud sa zúčastnil aj na Východoslovenskom roľníckom povstaní v 1831 (pomník na vrchu Furča pri Haniske, časti Prešova).

 

== Teritoriálne začlenenie územia ==

V roku [[1918]] (potvrdené Trianonskou zmluvou roku [[1920]]) sa Šariš stal súčasťou Česko-Slovenska.

 

 

== Národnosti ==

Šariš bol prevažne slovenskou stolicou, od [[15. storočie|15. storočia]] po [[Valašská kolonizácia|valašskej kolonizácii]] na severe pribudlo [[Ukrajinci|ukrajinské]] a [[Rusíni|rusínske]] etnikum. V súčasnosti je sever Šariša silne asimilovaný, rusínske obyvateľstvo tento kraj tiež masívne opúšťa a sťahuje sa do miest.

 

== Okresy ==

V r. [[1910]] bol Šariš rozdelený na tieto slúžnovské okresy:

*[[Prešov]]

 

== Súčasnosť ==

=== Ekonomika ===

Napriek bohatej histórii, kedy bol Šariš jedným z najbohatších regiónov Uhorska, patrí dnes medzi chudobné slovenské regióny.

 

=== Turistický ruch ===

*'''Mestá'''

 

 

=== Súčasné okresy, obce a mestá patriace do územia historickej Šarišskej župy ===

'''[[Okres Bardejov]]'''

*Mestá: [[Bardejov]]

 

{{Uhorské župy}}

 

[[Kategória:Šariš]]