Norman Finkelstein: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d štylistika
d štylistika
Riadok 37:
 
==Svetonázorová formácia a vzdelanie==
Finkelstein písal o skúsenostiach svojich rodičov z čias [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jeho matka, Maryla Husyt Finkelsteinová, vyrastala vo [[Varšava|Varšave]] v [[Poľsko|Poľsku]], prežila pobyt vo [[Varšavské ghetto|Varšavskom ghette]] ([http://cs.wikipedia.org/wiki/Var%C5%A1avsk%C3%A9_ghetto pozri na českej wiki]) a [[koncentračný tábor|koncentračnom tábore]] [[Majdanek]] ([http://cs.wikipedia.org/wiki/Majdanek pozri na českej wiki]), rovnako ako dva tábory nútených prác. Jej prvý manžel zomrel vo vojne. Maryla považovala za najstrašnejší deň svojho života paradoxne deň svojho oslobodenia, po ktorom zostala na svete osamotená, pretože žiadnemu z jej rodičov a súrodencov sa nepodarilo vojnu prežiť. Normanov otec, Zacharias Finkelstein, prežil pobyt v ghette i v koncentračnom tábore v [[Osvienčim|Osvienčime]]. <ref name=ngf105>Norman G. Finkelstein (June 1, 2005). [http://www.normanfinkelstein.com/article.php?pg=18&ar=1 Haunted House]. normanfinkelstein.com. ''"It was only many years later after reading Noam Chomsky that I learned it was possible to unite exacting scholarly rigor with scathing moral outrage; that an intelligent argument didn't have to be an intellectualizing one."''</ref>
 
Finkelstein vyrastal v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] v meste [[New York|New Yorku]]. Vo svojich pripravovaných memoároch Norman spomína na svoje odhodlané mladícke stotožnenie sa s rozhorčením svojej matky ako pamätníčky hrôz druhej svetovej vojny, z [[Vietnamská vojna|masakry vo Vietname]] zavinenej USA. ''„Zosobnil si (matkino) rozhorčenie“'' (z originálu: ''„internalized (her) indignation“''), a vďaka takémuto vnútornému citovému rozpoloženiu, ako sám pripúšťa, sa stal ''„neznesiteľným“'' v debatách o vojne vo Vietname a zároveň v tej istej dobe svoje vnútro naplnil ''"fanatickou náboženskou oddanosťou"'' (z angl. jaz.: ''"holier-than-thou attitude"''), čo dnes Finkelstein s odstupom času ľutuje. Finkelstein si však cení matkin životný postoj, ktorý sám prijal za svoj a v súlade s ktorým odmieta prežiť svoj život bez [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálky]] a zmyslu pre [[spravodlivosť]]. Čítanie kníh [[Noam Avram Chomsky|Noama Chomského]] podnietilo Normana k premene svojho zanietenia, za ktoré vďačil matke, na nevyhnutné zachovanie si [[intelekt|intelektuálnej]] neoblomnosti v hľadaní [[pravda|pravdy]]<ref name=ngf105>Norman G. Finkelstein (June 1, 2005). [http://www.normanfinkelstein.com/article.php?pg=18&ar=1 Haunted House]. normanfinkelstein.com. ''"It was only many years later after reading Noam Chomsky that I learned it was possible to unite exacting scholarly rigor with scathing moral outrage; that an intelligent argument didn't have to be an intellectualizing one."''</ref>.
Riadok 43:
V roku [[1974]] ukončil svoje [[bakalár|bakalárske štúdium]] na [http://en.wikipedia.org/wiki/Binghamton_University Binghamtonskej univerzite] v [[New York|New Yorku]], potom študoval na [http://en.wikipedia.org/wiki/%C3%89cole_Pratique_des_Hautes_%C3%89tudes Pratique École des Hautes Études] v [[Paríž|Paríži]] a [[Magister (akademická hodnosť)|magisterský titul]] v odbore [[politológia|politických vied]] získal napokon na [[Princeton University|Princetonskej univerzite]] v roku [[1980]], na ktorej rovnako neskôr získal [[Doktor (PhD.)|doktorskú vedeckú hodnosť PhD.]] v odbore [[politológia|politológie]]. Finkelstein napísal svoju dizertačnú prácu na tému [[sionizmus|sionizmu]], na ktorú súčasne zaznamenal prvé kontroverzné ohlasy. Skôr než začal svoju akademickú kariéru, Finkelstein pracoval na polovičný úväzok ako sociálny pracovník s dospievajúcou mládežou v New Yorku. Postupne vyučoval na ''Rutgers University'', ''New York University'', ''Brooklyn College'', ''Hunter College'' a do roku [[2007]] učil naposledy na ''Univerzite DePaul v Chicagu''.
 
Už od čias obhájenia dizertačnej práce na Princetonskej univerzite bola Finkelsteinova kariéra poznamenaná kontroverziou. Ako ''forenzný vedec'' – ako o sebe vraví sám autor – napísal ostro kritické akademické posudky hneď na niekoľkých významných [[spisovateľ|spisovateľov]] a [[vedec|vedcov]], ktorých obvinil zo skresľovania písomných záznamov s cieľom brániť [[Izrael|izraelskú]] [[politika|politiku]] a jej praktiky. Vo svojich prácach, známych hlavne pre podporou [[Palestínske autonómne územia|palestínskych]] záujmov<ref name=tcht>[http://www.normanfinkelstein.com/chicago-tribune-international-herald-tribune-on-settlement/ DePaul, embattled professor settle dispute] The Chicago Tribune, prevydané na normanfinkelstein.com.</ref>, sa Finkelstein zaoberal politicky horúcimi témami ako sionizmus, [[demografia|demografická]] [[história]] [[Palestína (územie)|Palestíny]] a ďalej rozvíjal svoje tvrdenia o existencii [[Priemysel holokaustu (pojem)|''„priemyslu holokaustu“'']], ktorým sa zneužíva pamiatka [[holokaust|holokaustu]] v prospech ďalších izraelských a iných finančných záujmov. Poukázaním na [[lingvistika|lingvistu]] a [[politika|politického]] aktivistu Noama Chomského ako na svoj príklad, Finkelstein konštatuje, že je ''„možné spojiť náročnú vedeckú odbornosť s jedovatým morálnym zápalom“''<ref name=ngf105>Norman G. Finkelstein (June 1, 2005). [http://www.normanfinkelstein.com/article.php?pg=18&ar=1 Haunted House]. normanfinkelstein.com. ''"It was only many years later after reading Noam Chomsky that I learned it was possible to unite exacting scholarly rigor with scathing moral outrage; that an intelligent argument didn't have to be an intellectualizing one."''</ref>. a svojim stúpencom i odporcom tak naznačil polemický ráz svojej práce.<ref name=jh>Jennifer Howard (13 April 2007). "Harvard Law Professor Seeks to Block Tenure for Adversary at DePaul U.". Chronicle of Higher Education, Vol. 53 Issue 32, p. A13.</ref> <ref name=ga907>Goodman, Amy (9 May 2007). [http://www.democracynow.org/2007/5/9/it_takes_an_enormous_amount_of. Retrieved 2007-12-07 Interview with Raul Hilberg and Avi Schlaim.] Democracy Now!. </ref> Avšak obsah Finkelsteinovej práce bol vysokohodnotený takými poprednými historikmi ako [[Raul Hilberg]] ([http://en.wikipedia.org/wiki/Raul_Hilberg pozri na anglickej wiki]) a [[Avi Shlaim]] ([http://en.wikipedia.org/wiki/Avi_Shlaim pozri na anglickej wiki]<ref name=ga907>Goodman, Amy (9 May 2007). [http://www.democracynow.org/2007/5/9/it_takes_an_enormous_amount_of. Retrieved 2007-12-07 Interview with Raul Hilberg and Avi Schlaim.] Democracy Now!. </ref>, rovnako ako samotným Noamom Chomským.
 
==Akademická kariéra a spory==
===Kritika knihy Od nepamäti ''([http://en.wikipedia.org/wiki/From_Time_Immemorial From Time Immemorial])'' od Joany Petersovej ===
V dizertačnej práci Finkelstein skúmal tvrdenia z knihy [[Joan Petersová|Joany Petersovej]] [[Od nepamäti]] ''([http://en.wikipedia.org/wiki/From_Time_Immemorial From Time Immemorial])'', najpredávanejšej knihy v tej dobe. Petersovej história a obrana Izraela sa zaoberá demografickou históriou Palestíny. Demografické štúdie v prevažnej väčšine dokazujú, že [[Arabi|arabská populácia]] v Palestíne kontrolovanej [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] predstavovala na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] 94&nbsp;% – teda majoritu, ktorá sa zmenšila na polovicu v dôsledku masívneho židovského [[prisťahovalectvo|prisťahovalectva]]. Petersová radikálne spochybnila takýto výklad s tým, že podstatná časť palestínskeho ľudu na počiatku [[19. storočie|19. storočia]] sama preplnila [[Svätá zem|Svätú zem]] svojou emigráciou z arabských krajín. Na základe toho Petersová a veľa jej čitateľov považovalo predstavu o prevýšení pôvodného palestínskeho obyvateľstva židovskou imigráciou o niečo viac ako [[Propaganda|propagandu]], a že v skutočnosti na približne dve paralelne prebiehajúce vlny imigrácie, na židovskú a arabskú vlnu, čakala v Palestíne pomerne neobývaná krajina.
 
Kniha Od nepamäti bola nadmieru chválená v mainstreamových masmédiách Spojených štátov amerických rôznymi osobnosťami ako [http://en.wikipedia.org/wiki/Barbara_Tuchman Barbara Tuchman], [http://en.wikipedia.org/wiki/Theodore_H._White Theodore H. White], [[Elie Wiesel]] ([http://cs.wikipedia.org/wiki/Elie_Wiesel pozri na českej wiki] a [http://en.wikipedia.org/wiki/Lucy_Dawidowicz Lucy Dawidowicz]. [[Saul Bellow]] ([http://cs.wikipedia.org/wiki/Saul_Bellow pozri na českej wiki], pre jedno takéto mainstreamové americké masmédium napísal na titulnú stranu:
 
<blockquote>„Milióny ľudí po celom svete, dusené falošnou históriou a propagandou, budú vďačné za takúto jasnú úvahu o skutočnom pôvode Palestínčanov.“<ref name=ews>Edward W. Said, Christopher Hitchens, eds.. [http://books.google.com/books?id=wELzivMr_-cC&pg=PA23&sig=n8wWGZYaSkGPG78aINvcEYvNsf8 Blaming the Victims: Spurious Scholarship and the Palestinian Question.] pp. 23.</ref></blockquote>
Riadok 55:
Finkelstein tvrdil, že táto kniha nie je nič viac ako to, čo sa dnes nazýva monumentálnym podvodom.<ref name=nfad>Norman Finkelstein. [http://www.normanfinkelstein.com/article.php?pg=11&ar=1 Alan Dershowitz Exposed: What if a Harvard Student Did This?.] www.normanfinkelstein.com.</ref> Neskôr vyjadril názor, že zatiaľ čo sa Petersovej knihe dostalo v Spojených štátoch širokého záujmu a uznania, vedecká demonštrácia jej podvodnosti a nepravdivosti vzbudila len malú pozornosť:
 
<blockquote>„Do konca roka [[1984]] kniha Od nepamäti získala asi dvesto priaznivých ohlasov v Spojených štátoch. Jedinými neprajnými hlasmi v tomto orgastickom zbore chvály boli noviny [[http://en.wikipedia.org/wiki/Journal_of_Palestine_Studies Journal of Palestine Studies]], v ktorých vyšla veľmi kritická recenzia od [[Bill Farrell|Billa Farrella]]; malý [[Chicago|chicagsky]] týždenník [[http://en.wikipedia.org/wiki/In_These_Times In These Times]], ktorý zverejnil skrátenú verziu o zisteniach Billa Farrella; a [[http://en.wikipedia.org/wiki/Alexander_Cockburn Alexander Cockburn]], ktorý venoval odhaľovaniu tohto podvodu niekoľko stĺpcov v [[http://en.wikipedia.org/wiki/The_Nation The Nation]]. ... Periodiká, v ktorých už vyšla priaznivá recenzia na Petersovej prácu odmietli zverejniť akúkoľvek negatívne kritickú korešpondenciu (napr. [[http://en.wikipedia.org/wiki/The_New_Republic The New Republic]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/The_Atlantic_Monthly The Atlantic Monthly]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Commentary_(magazine) Commentary]]). Periodiká, ktoré ešte len mali recenzovať Petersovej knihu odmietli Finkelsteinov kritický rukopis na tému, s odôvodnením, že s témou nesúvisí (napr. [[http://en.wikipedia.org/wiki/The_Village_Voice The Village Voice]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Dissent_(magazine) Dissent]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/The_New_York_Review_of_Books The New York Review of Books]]). Ani jeden z oslovených celoštátnych denníkov alebo publicistov nepovažoval za dôležité, že najpredávanejšia, prehnane chválená štúdia o konflikte na [[Arabsko-izraelský konflikt|Blízkom východe]] bola otrepaným podvrhom.“<ref name=fiar>Finkelstein, Image and Reality of the Israel-Palestine Conflict 45-46</ref> </blockquote>
 
Noam Chomsky si na to neskôr spomínal so slovami:
Riadok 61:
<blockquote> „Varoval som ho, ak budeš postupovať takto ďalej, budeš mať problémy, pretože sa chystáš ukázať verejnosti americkú komunitu intelektuálov ako bandu podvodníkov a im sa to nebude páčiť, a preto ťa zničia.“<ref name=nch02>Noam Chomsky (2002). The Fate of an Honest Intellectual. [http://www.chomsky.info/books/power01.htm Understanding Power]. The New Press. pp. 244–248, p.244.</ref></blockquote>
 
V roku [[1986]] publikovalo periodikum [[New York Reviews of Books]] recenziu [[Yehoshua Porath|Yehoshua Poratha]]<ref name=yep>Yehoshua Porath (January 16, 1986). Mrs. Peters's Palestine. Vol. 32, Nos. 21, 22. [[New York Review of Books]].</ref> a výmenu názorov s kritikmi tejto recenzie<ref>Daniel Pipes (March 27, 1986). [http://www.nybooks.com/articles/5172 Mrs. Peters's Palestine: An Exchange.] Volume 33, Number 5. The [[New York Review of Books]]. Retrieved 2007-12-05.</ref>, v ktorej [[Yehoshua Porath|Yehoshua]] napadol domnienky a uvádzané dôkazy, na ktorých stála [[Joan Petersová|Petersovej]] [[Od nepamäti|téza]], nachádzajúch nezávislú podporu svojich tvrdení u odborníka na [[Palestína (územie)|palestínsku demografiu]] a vo Finkelsteinovej [[dizertačná práca|dizertačnej práci]].<ref name=nch02>Noam Chomsky (2002). The Fate of an Honest Intellectual. [http://www.chomsky.info/books/power01.htm Understanding Power]. The New Press. pp. 244–248, p.244.</ref> Neskôr v časopise [[American Council on Foreign Relations, Foreign Affairs William B. Quandt]], opísal [[Edward Stettinius]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] [[politológia|politológie]] na [[University of Virginia]] ako odborník na [[Arabsko-izraelský konflikt|politiku Blízkeho východu]],<ref name=cvopwbq>[http://people.virginia.edu/~wbq8f/CVLONG.htm Curriculum Vitae of Professor William B. Quandt]</ref> Finkelsteinovu kritiku štúdie [[Od nepamäti]] ''(From Time Immemorial)'' ako ''„prelomovú esej“'' (z angl. jaz.: ''„landmark essay“''), ktorou si pripísal ''„víťazstvo na svoje konto“'' (z angl. jaz.: ''„victory to his credit“'') vo svojej ''„demonštrácii“'' ''„chatrnej vedeckosti“'' (z angl. jaz.: ''„shoddy scholarship“'') [[Od nepamäti|Petersovej knihy]]<ref name=wbq>William B. Quandt. [http://www.foreignaffairs.org/19960501fabook3954/norman-g-finkelstein/image-and-reality-of-the-israel-palestine-conflict.html Book review of Image and Reality of the Israel-Palestine Conflict] (May/June 1996 ed.). Foreign Affairs.</ref>
 
Neskôr [[Barbara Tuchman|Barbara Tuchmanová]], ktorá nazvala [[Joan Petersová|Petersovej]] [[Od nepamäti|knihu]] ''„historickou udalosťou samou o sebe“'', tvrdila, že kritika [[Od nepamäti|knihy]] bola ''„osočujúcou kampaňou“'' (z angl. jaz.: ''„smear campaign“'') a pripísala ju ''„rastúcemu [[antisemitizmus|antisemitizmu]]“'' a označila ju za [[konšpirácia|konšpiráciu]] ''„dlhodobých obrancov [[Organizácia pre oslobodenie Palestíny|Organizácie pre oslobodenie Palestíny]]“'' [[Elie Wiesel]] prepožičal svoje meno nasledujúcemu brožovanému vydaniu [[Od nepamäti|knihy]], ako urobili aj všetci pôvodní [[Joan Petersová|Petersovej]] stúpenci<ref name=iejaa>[http://findarticles.com/p/articles/mi_m1295/is_n4_v60/ai_18136996/ Intimate Enemies: Jews and Arabs in a Shared Land. - book reviews Progressive, The, April, 1996 by Eyal Press]</ref>.