'''FilonFilón Alexandrijský''' alebo '''Filón z Alexandrie''' (* asi [[20 pred Kr.]] - † [[50]] po Kr.) bol židovský [[filozof]], predstaviteľ helénistických Židov.
Usiloval sa zlúčiť múdrosť Starého zákona s myšlienkami gréckej filozofie, najmä [[platonizmus|platonizmu]] a [[stoicizmus|stoicizmu]]. FilonFilón vyšiel z názoru, že reč Starého zákona sa opiera o obrazný, inotajný spôsob vyjadrovania, alebo "hovorenie inak" (ALLEGOREIN) a že teda za jeho slovnou podobou treba odhaľovať hlbší, symbolický, večne platný význam. Druhým Filonovým východiskom bolo presvedčenie, že judaistické náboženstvo a grécka filozofia sa navzájom v jadre neodlišujú. FilonFilón pretavil starozákonné náboženské predstavy do pojmov gréckej filozofie.
Najvyššou entitou je podľa FilonaFilóna [[Boh]] chápaný v duchu judaistického monoteizmu ako jediný a zároveň v duchu gréckej filozofie ako absolútne bytie. Boh je transcendentný v tom zmysle, že je mimo sveta a nemôže naň bezprostredne pôsobiť, a v tom zmysle, že sa vymyká akémukoľvek prirodzenému poznaniu: vieme len, že je, ale nevieme, čo je. Preto FilonFilón zavádza v náboženskom kontexte pojem logu. [[Logos]] je prostredníkom medzi Bohom a svetom. Logos je súhrnom ideí a zároveň má osobnú povahu, je akýmsi anjelom, synom božím, druhým bohom, ktorého stvoril Boh a on potom svoril svet.
FilonovaFilónova sústava bola gradualistická: Boh - Logos - hmota - to sú tri stupne na ceste od dokonalosti k nedokonalosti. Človek ako bytosť telesná, a teda nedokonalá, sa môže k dokonalosti navrátiť len cestou extázy (EKSTASIS), kedy sa jeho božská časť - duša zbavuje telesnosti a spája sa s Bohom. Najmä týmito stránkami svojej filozofie bol FilonFilón blízky neskoršiemu novoplatonizmu.
