Mikušovce (okres Lučenec): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
V tomto oddieli predkladám niekoľko zaujímavých zápisov, týkajúce sa histórie a rastu obyvateľstva. V roku 1395 synovia ''Jakuba Šágiho'' so svojimi familiármi (zemanmi pod „ochranou“), hospodárskymi správcami a s poddanými z Trenča a Litke vtrhli do Luboreči, odvliekli poddaným osem volov a zahnali ich do ''Mikušoviec'', kde neskôr začali osídľovať okolie. Prv sa venovali dobytkárstvu a poľnohospodárstvu. Populácia nepretržite rástla. Po rákócziovskom povstaní bola obec ''novokolonizovaná''. Od roku 1596 tu žilo 18 poddaných rodín. V rokoch 1709-11 mor spustošil celé územie. Po týchto náročných rokoch sa dedina ťažko zotavovala. Začiatkom 18. storočia, najmä v 20.-30. rokoch, Haličský ''Gróg Forgáč'' a statkári sa rozhodli o obmedzení kolonizačných podmienok kvôli preľudnení a 12 rodín museli opustiť dedinu. Nie je teda prekvapujúce, že zápisy z tohto obdobia informujú o 7 rodinách, ktoré mali trvalí pobyt v ''Mikušovciach''. V období poddanských reforiem (okolo 1771) Gróf vyžadoval aj peňažnú rentu a to 250 zlatých. Okrem toho poddaný museli zožať úrodu a pokosiť lúku na 24 vozov sena za tri dni so štvorzáprahom. V týchto rokoch v ''Mikušovciach'' žilo 14 sedliakov a 3 podželiari.
 
V roku 1828 obec mala 396 obyvateľov, ale pohromy pokračovali (tieto sú symbolicky znázornené aj na erbe). Najprv cholera decimovala obyvateľov a väčšina domov zhorela (písal sa rok 1874). Podobný osud mala aj ''kaplnka Svätej Margity'', ktorá bola postavená v roku 1813 a obnovená v roku 1835. Len o 61 rokov neskôr vztýčili na týchto základoch nový kostol zasvätený ''Ružencovej Panny Márií''. Je v neobarokovom štýle: ''„Jednoľodová stavba s presbytériom s polygonálnym uzáverom, nadstavanou vežou a pristavanou sakristikou. Priestory zaklenuté pruskými klenbami, presbytérium krížovou hrebienkovou klenbou. Fasády členené lizénami a pilastrami, nárožia presbytéria spevnené operakmi. Zariadenie súčasné so stavbou kostola.“kostola“'' (PhDr.Drenko,J a kol.:Katolícke Patrocíniá Novohradu.Stará Halič 2003, 90 s.). Pôvodný suterén a maľby z roku 1966 úplne zrekonštruovali až začiatkom 21. storočia.
 
V rokoch 1880- podľa plebiscitu- dedina mala 54 domov a 288 obyvateľov maďarskej národnosti. (''Mikušovce'' patrili medzi posledné 4 dediny, v ktorej žili obyvatelia čisto maďarskej národnosti). Nasledoval náhly rast populácie : 1890: 66 domov, 302 obyvateľov, 1900: 73 domov z nepálených tehál, 310 obyvateľov. Podľa údajov z roku 1910 v Mikušovciach bolo 92 domov, 380 obyvateľov maďarskej a 6 obyvateľov slovenskej národnosti. Čítať a písať vedelo 70 % obyvateľstva. Prostredníctvom reslovakizácie sa v nasledujúcom období tieto údaje prudko zmenili. Prvá vlna priniesla zmenu v školstve. V ''Ľudovej škole v Mikušovciach'', ktorá bola založená v prvej polovici 19. storočia, sa začalo vyučovať po slovensky. Druhá vlna sa týkala deportácie obyvateľstva (napr. v roku 1948 bolo 29 ľudí, t.j. 8 rodín presídlených do Maďarska).
Anonymný používateľ