Giotto di Bondone: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: zh:喬托·迪·邦多納 |
d robot Pridal: bo:ཆའོ་ཐོ།; kozmetické zmeny |
||
Riadok 15:
== Práce v Assisi ==
Už v ranom veku sa uňho prejavil umelecký talent a tak pravdepodobne medzi rokmi 1275 - 1280 sa v záujme jeho zdokonaľovania dostal do [[Florencia|Florencie]], kde nastúpil do umeleckej dielne majstra [[Cimabue
Cimabue bol v tých časo uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.
[[
V roku 1298 sa na pozvanie kardinála [[Jacopo Caetani Stefaneschi|Jacopa Stefaneschiho]] dostal do [[Rím
Pre benediktínsku loggiu [[Bazilika svätého Jána Lateránskeho|baziliky svätého Jána]] v [[Laterán
== Práce v Padove ==
Riadok 45:
== Pobyt vo Florencii ==
[[
Bezprostredne po dokončení výmaľby Scrovegniovskej kaplnky vyhotovil obraz nad hlavným oltárom františkánskeho chrámu [[Chrám Všetkých svätých (Florencia)|Ognissanti]], ''Madonu Ognissanti'', ktorý je jedným z Giottových najvýznamnejších diel. K Florencii sa viaže Giottovo autorstvo päťdielneho polyptychu pre hlavný oltár florentského [[Bazilika Santa Maria del Fiore|dómu]] z rokov 1310 - 1315.
Riadok 53:
Počas svojho florentského pôsobenia pracoval aj na iných miestach: v roku 1309 sa opäť objavil v Assisi, o rok nato už bol späť v Ríme, kde pre starý [[Bazilika svätého Petra|chrám sv. Petra]] vytvoril jedno zo svojich najslávnejších diel ''Stroskotanie Petrovej loďky''.
[[
Medzi rokmi 1329 - 1333 máme svedectvá o jeho pôsobení v [[Neapol
12. apríla 1334 Giotta vymenovali za vedúceho stavby mesta a dómu. 18. júla položili základný kameň [[Kampanila (Florencia)|zvonice]], kampanily, ktorú Giotto projektoval. Jej dokončenia sa však nedožil, lebo 8. januára 1337 umrel. S jeho menom je spojený i projekt mosta [[Ponte alla Carraia]] nad riekou [[Arno (rieka)|Arno]].
Riadok 65:
=== Stigmatizácia svätého Františka ===
[[
[[
[[
I Giotto vo svojom diele zachytáva tento moment. Pred skalnou krajinou na pravom kolene kľačí sv. František. Prekvapene hľadí mierne dohora v ústrety Ježišovi Kristovi, prilietajúcemu na serafínskych krídlach. Z jeho rán na rukách, na nohách a na boku vyžarujú žiarivé lúče, dopadajúce na rovnaké miesta na Františkovom tele. Prostredie dotvárajú dve otvorené kaplnky, pripomínajúce dejisko scény, ktorým bola pustovňa na vrchu La Verna, kde sa František často zdržiaval.
Riadok 75:
So zobrazením rovnakej témy sa u Giotta môžeme stretnúť ešte v dvoch prípadoch. V rokoch 1292 - 1297 zachytil stigmatizáciu sv. Františka na freske v hornom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Scéna je tu v pravom dolnom rohu doplnená postavou sediaceho a čítajúceho františkána. Z roku 1325 pochádza rovnaké spracovanie na nástennej maľbe v bazilike [[Bazilika Santa Croce (Florencia)|Santa Croce]] vo [[Florencia|Florencii]]. Touto verziou, zo všetkých najmonumentálnejšou, sa Giotto predstavuje ako vyzretý umelec.
Tabuľová maľba bola pôvodne súčasťou oltára františkánskeho kostola [[Kostol svätého Františka (Pisa)|San Francesco de' Ferri]] v [[Pisa|Pise]]. Počas napoleonskej okupácie Talianska ju dal [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] odviezť do [[Paríž
=== Madona Ognissanti ===
Riadok 130:
{{DEFAULTSORT:Bondone, Giotto di}}
[[Kategória:Narodenia v 1266]]
[[Kategória:Úmrtia v 1337]]
Řádek 141 ⟶ 142:
[[bg:Джото]]
[[bn:জোত্তো দি বন্দোনে]]
[[bo:ཆའོ་ཐོ།]]
[[br:Giotto]]
[[bs:Giotto di Bondone]]
|