Verzia z 12:36, 22. január 2010 upraviť Epikouros (diskusia \| príspevky) 1 266 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:14, 22. január 2010 upraviť vrátiť Epikouros (diskusia \| príspevky) 1 266 editací →‎Ľudová hudba Ďalšia úprava →
Riadok 8: Ľudová grécka hudba sa začala formova približne v 9 stor. a vychádza z antickej a byzantskej ľudovej hudby. Zaraďujeme ju do orientálnych štýlov. Grécky folklór bol ovplyveňený hlavne počas tureckej nadvlády, kedy sa často spievalo o odboji proti Turkom, tak vznikli tradičné ľudové zbojnícke piesne (''kleftika tragoudia''). Grécka hudba je odlišná v rôznych časťiach Grécka. Štýl, ktorý tu bol opísaný je charakteristický pre pevninské Grécko, najčastejšie hudobné nástroje sú klarinet (''klarina'') a lauto, prípadne [[úd (hudobný nástroj)\|úd]] (''oudi''), čo sú orientálne mandolíny. Hudba pevninského Grécka je veľmi odlišná od ostatnej balkánskej hudby. Každý kraj pevninského Grécka má niečo špecifické. [[Epirus]] je známy pomalými piesňami, známymi ako ''miroloi'', tieto piesne sú monotonické a ich pôvod je ešte zo staroveku. [[Tesália]] má melodickjejšie piesne, známe sú tu hlavne piesne gréckeho nomádskeho kmeňa [[Sarakacani\|Sarakacanov]]. Piesne [[Rumélia\|Stredného Grécka]] a [[Peloponéz]]u sú veľmi rýchle.Trocha odlišný štýl pevninskej gréckej hudby nájdeme v [[Macedónia\|Macedónií]] a [[Západná Trácia\|Trácií]], tamojšie piesne sa podobajú balkánskemu štýlu, predovšetkým bulharským piesňam. V pevninskom Grécku sa sa tancuje tanec ''Syrtos'', ''Karagouna'', ''Sta tria'', ''Kleistos'', ''Kalamatianos'', ''Tsakonikos'' a najpopulárnejší tanec je určite akrobatické ''Tsamiko''. Na [[Grécke ostrovy\|gréckych ostrovoch]] v [[Egejské more\|Egejskom mory]] sa hrá odlišný štýl piešní, viac melodických, bez klarinetu, ale s huslami (violi), [[Cymbal\|cymbalom]] (''santouri'') a laotom či [[úd (hudobný nástroj)\|údom]] (''oudi''). Tancujú sa tu tance ''Syrtos'', ''Sousta'' či ''Pidichtos''. Ostrovné piesne sa nazývajú ''Nisiotika tragoudia''. Podobnú hudbu nájdeme aj v gréckej hudbe zo západnej [[Anatólia\|Anatólie]] a [[Cyprus\|Cypru]]. V západnej Anatólií, v mestách ako [[Smyrna]] boli populárne tzv. ''amanes'', boli to typické anatólske piesne, ktoré začínaly povzdychom ''aman''. Hudobní nástroje z Anatólie boli hlavne brnkacie, [[Buzuki\|buzuki]], laouto, oudi, [[Baglama\|baglama]], cymbal (''santouri''), [[Kanun\|kanun]] (''kanonaki'') a husle (''violi''). Odlišné tóny nájdeme v hudbe z anatólskeho kraja [[Pontos]]. Tu prevláda sláčikový nástroj ''Kemenče'', na ktorý sa hrá zvyslo. Melódie sú v silno orientálnom štýle. Často sa tu spieva o odboji proti Turkom, ktorý stále trval v pontských horách, tieto pontské piesne však nenazývame ''kleftika tragoudia'', ale ''antartika ~~tragoudia~~tragodia'', od slova ''antartis (povstalec)''. Pontské tance sú veľmi rýchle a divoké, často a pri nich strielalo do vzduchu. Známe pontské tance sú ''Chalai'', ''Tik'', ''Dipat'', ''Trigona'' a ''Syrtos''. [[Kapadócia\|Kapadócku]] grécku hudbu môžeme nazvať kombináciou medzi hudbou zo západnej Anatólie a ostrovov s pontským folklórom. Tradičný tanec Grékov z [[Istanbul\|Konštantínopolu]] je [[Chasapiko]], tradičné hudobné nástroje z Konštantínopolu laouto, oudi, [[Kanun\|kanun]] v menšej miere aj klarinet. Mnohé grécke piesne z Konštantínopolu vznikli ešte v byzantskej dobe. Najznámejšie Konštantinopolské piesne sú Chasapiko politiko, chasaposerviko a eche gia panagia. Tradičná [[Kréta\|krétska]] hudba je veľmi špecifická, hlavným nástrojom je tu ''lyra'', sláčikový nástroj podobný ako ''kemenče''. Známe sú tu veršované vtipné piesne ''mantinades (mantinády)'', Tradičné krétske tance sú ''Pentozalis'' a ''Syrtos''. Podobne ako v Ponte aj tu sú tance divoké s militantným podtónom. ==Grécka hudba od 20 storočia==

Grécka hudba: Rozdiel medzi revíziami