Sociológia: Rozdiel medzi revíziami

 

 

 

Podľa [[Keller, J.|J. Kellera]] je sociológia od začiatku pomerne konzervatívna disciplína; predurčuje ju k tomu jej teoretické zameranie: v prvom rade sa totiž zaujíma o to, ako je vôbec možné, že spoločnosť dokáže zachovať pevný poriadok, ku ktorého rešpektovaniu sú s väčším alebo menším úspechom vedení všetci jej členovia. Rozpad poriadku, chaos a anómia predstavujú pre sociológiu najväčšiu katastrofu. Sociológia je veda o spoločnosti a rozpad poriadku znamená, že spoločnosť prestáva existovať. Základná otázka sociológie podľa neho znie: Ako je vôbec možný poriadok v spoločnosti? Pri hľadaní odpovedí na túto otázku sa vykryštalizovali tri vetvy sociologického myslenia: teória konsensuálna, teória konfliktu a interpretativna sociológia.

 

Ako pri iných vedách tak aj pri sociológii sa dá povedať, že má dlhé [[dejiny]], ale krátku [[históriu]]. Predsociologické myslenie je tu tak dlho ako ľudstvo samo. Od dávnych vekov chceli ľudia poznať, čo je príčinou správania sa ľudí v komunite a spoločnosti. Za zakladateľa modernej sociológie sa považuje [[Auguste Comte]]. Ako ďalších klasikov sociológie by bolo dobré spomenúť aspoň takých sociológov ako boli: [[Karl Heinrich Marx|Karl Marx]], [[Emile Durkheim]], [[Vilfredo Pareto]], [[Ferdinand Tönnies]], [[George Simmel]] či [[Max Weber]]

 

Sociológia je vedou teoreticko-empirickou. Má vlastné nástroje na [[sociologický výskum]]. Existujú dva základné druhy výskumu, [[kvalitatívny výskum]] a [[kvantitatívny výskum]].

 

[[Sociologický problém]] - týka sa sociológie ako vedy. Nejde o problém spoločnosti, v ktorej niečo nefunguje primeraným spôsobom, ale o problém, prečo niečo funguje práve určitým spôsobom a aké vnútorné a vonkajšie vzťahy v spoločnosti to spôsobujú. Prečo ľudia dodržujú pravidlá a normy, prečo sa každodenne správajú rovnakým spôsobom a vykonávajú rovnaké činnosti - ako teda funguje celý systém.