Požiar Ríšskeho snemu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d -{{rq}} +{{vierohodnost, na upravu}}, zabudnuty clanok |
upravené |
||
Riadok 1:
{{na revíziu}}
{{na úpravu|vzhľad a štýl, pridať kategórie, pravopis!}}
'''Požiar ríšského snemu''' alebo '''požiar Reichstagu''' sa označuje [[požiar]], ktorý zničil [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|budovu Ríšskeho snemu]] v [[Berlín]]e [[27. február]]a [[1933]]. Stal sa jednou z najvýznamnejších udalostí éry nástupu nacistického režimu v Nemecku. [[Hitler]]ova vláda ho využila ako zámienku k masívnemu omezdovaniu ľudských práv.
K požiaru došlo [[27. február]]a [[1933]]. Na mieste činu zadržala polícia Holanďana Marinusa van der Lubeho,ktorý pobehával po chodbách budovy s horiacou fakľou v ruke. Skôr ako by sa začalo vyšetrovanie, vyhlásil HItler, že požiar mal byť výzvou ku komunistickému puču a primäl svojich koaličných partnerov (nacisti mali vtedy ešte len troch ministrov) k súhlasu a prezidenta Hindenburga k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení. Prvé: Na ochranu národa a štátu druhé:Proti zrade a velezradným činom. Na ich základe boli zrušené všetky základné občianske práva, zakotvené v ešte stále platnej ústave, dokonca aj právo známe ako habeas corpus - maj si telo (slobodné)- čo znamenalo, že nikoho nebolo možné bezprávne uväzniť a zároveň sa rozšíril okruh trestných činov spadajúcich pod trest smrti.▼
▲K požiaru došlo [[27. február]]a [[1933]]. Na mieste činu zadržala polícia Holanďana [[Marinus van der Lube|Marinusa van der Lubeho]], ktorý pobehával po chodbách budovy s horiacou fakľou v ruke. Skôr ako by sa začalo vyšetrovanie, vyhlásil
Požiar prišiel nacistom vhod, lebo necelý týždeň po ňom sa konali voľby a tieto mimoriadne nariadenia mohli na jednej strane zastrašiť voličov, na druhej prilíkať rabiátov, ktorí sa vždy radi stotožňujús najbrutálnejšou politickou silou. [[Hitler]]ovi sa napriek tomu nepodarilo získať vytúženú nadpolovičnú väčšinu hlasov. Po voľbách sa teda rozhodol v zastrašovaní obyvateľstva pokračovať, predbežne tým, že zinscenoval politický proces proti Lubemu a spoločníkom, ktorými podľa obžaloby mali byť traja bulharskí komunisti -V.Tanev, B.Popov a G.Dimitrov- ako aj predseda parlamentnej sekcie komunistickej strany Nemecka E.Torgler.Týchto štyroch napokon zbavili obžaloby vďaka tomu, že proces bol verejný a Dimitrovova veľmi presvedčivá obhajoba vyvolala pozornosť v celej Európe. ▼
Dimitrovova verzia bola logickou konštrukciou postaenou na jedinom reálnom základe, a síce na existencii podzemnej chodby medzi budovou ríšskeho snemu a sídlom jeho prezidenta, ktorým bol v tom čase Göring.Táto verzia bola do nedokázaeľných podrobností rozvedená v dvoch tzv Hnedých knihách, ktoré vyšli roku [[1933]] a [[1934]] v [[Londýn]]e. ▼
▲Požiar prišiel nacistom vhod, lebo necelý týždeň po ňom sa konali voľby a tieto mimoriadne nariadenia
▲Dimitrovova verzia bola logickou konštrukciou
Odsúdili len van der Lubeho, ktorý počas celého vyšetrovania trval na tom, že čin spáchal sám a nemá s ostatnými obžalovanými nič spoločné.
Dimitrovova verzia, že nacisti založili požiar sami, aby sa Nemci vystrašení možnosťou komunistického puču ľahšie zmierili s prvými nacistickými zásahmi, sa držala takmer ako jediná do 60
{{Link FA|pl}}
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
[[ar:حريق الرايخستاج]]
|