Wikipédia

Adolf Weinhold: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
prosím nemazať prerobím to.
prerobené
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Pracuje sa}}
|Meno = Adolf Weinhold
'''Adolf Weinhold''' (* [[10. december]] [[1903]], [[Stropkov]])
|Portrét =
|Popis = slovenský dôstojník a významný organizátor SNP
|Dátum narodenia = [[10. december]] [[1903]]
|Miesto narodenia = [[Stropkov]]
|Dátum úmrtia = ? september 1944
|Miesto úmrtia = ? [[Zemianske Kostoľany]]
|}}
 
'''Adolf Weinhold''' (* [[10. december]] [[1903]], [[Stropkov]] - ? september 1944 Zemianska Kostoľany) slovenský dôstojník počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], organizátor [[SNP]] na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]].
 
== Život ==
Ľudovú školu vychodil v Stropkove, nižšiu strednú školu (Hroky) v Humunova, od r. 1920-24. Štyri roky vyššiu priemyselnú školu v Košiciach, kde aj zmaturoval. Po skončení školy nastúpil vojenskú službu u II: horského práporu v Bardejove.
Narodil sa [[10. december|10. decembra]] [[1903]] v [[Stropkov]]e, kde aj vychodil ľudovú školu. Ďalej pokračoval v štúdiu, ktoré ukončil maturitou v Košiciach. Následne nastúpil na povinnú vojenskú službu u [[2. horský prápor|2. horského práporu]] v [[Bardejov]]e. Študoval na [[České vysoké učení technické v Praze|VUT v Prahe]]. Popri štúdiu pracoval ako robotník a neskôr ako úradník v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Weinholdová
| meno = Ľudmila
| odkaz na autora =
| titul = Životopis Adolfa Weinholda
| url = http://www.zucha.sk/Weinohld/zivotopis.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 4.2.2010
| dátum prístupu = 8.2. 2010
| vydavateľ = zucha.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
Počas [[Všeobecná mobilizácia v roku 1938|mobilizácie]] v roku 1938 narukoval do [[Jelšava|Jelšavy]] ako veliteľ záložného práporu. Neskôr do septembra 1939 pôsobil ako úradník v Bratislave. Po vzniku [[prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]] bol 31. augusta 1939 nastúpil ako dôstojník do [[Slovenská armáda|Slovenskej armády]]. Slúžil ako dôstojník dozornej služby v [[Podbrezová|Podbrezovej]]. Známy bol svojim protinemeckým a protifašistickým zmýšľaním.<ref name="Dejiny SNP">Žišková-Moroňová, K. a kolektív: ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok.'' Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 615</ref> Spolupracoval s odbojovými skupinami pripravujúcimi [[SNP|povstanie]].
V roku 1926 zapísal sa na odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva na Vysokom technickom učení v Prahe až do októbra 1931, kedy po otcovej smrti prerušil na 1. rok štúdium a našiel si zamestnanie technika u firmy E. Bárta, továreň na osobné výťahy.
 
Neskôr bol prevelný v hodnosti [[stoník]]a do [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]], kde nadviazal spojenie s protifašisticky naladenými dôstojníkmi. [[Ján Golian|Golianom]] bol poverený riadiť operácie posádok [[Nováky]], [[Bošany]] a Zemianske Kostoľany. Spolupracoval s partizánmi a podieľal sa na vyzbrojení a vystrojení [[Hornonitrianska partizánska brigáda|Hornonitrianskej partizánskej brigády]]. Z miestnych vojenských skladov vytvoril významné oporné body povstania v oblasti. Zabezpečil aj plynulú výrobu munície pre povstalcov.
Od 17.VI. 1931 až do 27 V. 1937 bol prijatý za hodinový honorár na práce od 14.30 do 19.30 hod na Štátnom štatistickom úrade v Prahe. Dňom 28. V. 1937 bol menovaný štatistickým elévom pre sčítanie priemyselných závodov.
 
Večer 29. augusta 1944 sa spolu s celou posádkou pridal k povstalcom. Urýchlene uskutočnil mobilizáciu a dozeral na formovanie obrany a vyzbrojovanie povstaleckých jednotiek. Vyše týždňa jednotky pod jeho velením húževnato vzdorovali útokom nemeckej útočnej [[skupina Schill|skupiny Schill]]. Vyznamenal sa najmä v bojoch o [[Baťovany]]<ref name="Dejiny SNP"/>. 9. septembra 1944 pri vedení protiútoku pri [[Malých Uherce|Malých Uherciach]] padol do nemeckého zajatia. Po vypočúvaní [[gestapo]]m v Topoľčanoch bol odvezený na neznáme miesto a neskôr pravdepodobne popravený.
Pre mimoriadne udalosti musel v jeseni 1938 narukovať do Jelšavy ako veliteľ náhradného práporu. Z tej príčiny nemohol ukončiť štúdium 2. štátnou skúškou. V marci 1939 po obsadení Prahy nemeckou armádou, všetkých Slovákov dali k dispozícii Slovenskej vláde, preto 19. apríla 1939 odcestoval do Bratislavy a hlásil sa u Predsedníctva slov. vlády. Došlých úradníkov (4) poverili organizovaním štatistického úradu, kde pracoval do Septembra 1939.
 
Jeho zajatie bolo ťažkou ranou pre povstalcov na tomto úseku. 13. septembra Nemci obsadili Nováky a o deň neskôr i [[Prievidza|Prievidzu]].
Novootvorené MNO v Bratislave vyzývalo záložných dôstojníkov do služieb.
 
== Vyznamenania a ocenenie ==
Jeho dávnou túžbou bolo stať sa letcom, ale jeho otec v čase výkonu prezenčnej služby mu to nedovolil. Preto po príchode do Bratislavy žiadal o prijatie k armáde. MNO vyhovelo jeho žiadosti a bol prijatý (vraj na základe výbornej kvalifikácie) do zboru dôstojníkov z povolania dňom 31.VIII.1939 na 4. odd MNO v Bratislave. Dlho tam nezostal, lebo boli (pre vojnu v Poľsku)vytvorené vojenské dozory v podnikoch s výrobou na obranu štátu.
V roku 1947 bol vyznamenaný [[rad SNP|radom SNP]] I. triedy ''[[in memoriam]]''.
 
V Zemianskych Kostaľonoch je po ňom pomenovaná ulica.
Dňom 1.I. 1936 bol povýšený nadporučíkom. V tejto hodnosti nastúpil službu ako vojenský dozor tov. Skupiny č. 2 v Podbrezovej.
 
== Referencie ==
1.I: 1942 bol vymenovaný stotníkom. Do 2. tov. Skupiny patrili podniky Gemera Horehronia, B. Bystrici (aj Harmanec) celkom 12 podnikov.
{{Referencie}}
 
== Externé odkazy ==
Na jar r. 1944 bol preložený (na príkaz Bratislavy) do Zemianskych Kostolian. (Mal si vybrať medzi Žilinou a Z. Kostoľanmi, ale p.gen.Golian uznal za potrebnejšie prijať Z. Kostoľany, preto 1. Júna 1944 odovzdal úrad v Podbrezovej stotníku zbrojnej služby Karolovi Remencovi a nastúpil na nové pôsobisko. Po príchode do Z. Kostolian ochorel (bol už predtým chorý na srdce) na mne neznámu chorobu spojenú s vysokými horúčkami. Opatroval ho dr.Cmarko, tamojší lekár.
* [http://www.weinhold.zucha.sk Stránka venovaná pamiatke Adolfa Weinholda]
 
Po príchode do Z. Kostolian sa hneď zaujímal o osoby, ktoré pracovali v odboji. Nadviazal spojenie s ľuďmi z Prievidze a našiel tam ľudí spoľahlivých, najmä v Z. K. Bol tam npor. Jozef Hurta, npor. Rudolf Kolník, MUDr. Cmarko, npor N. Olas a ďalší.
 
Námestník riaditeľa továrne v Baťovanoch Arnošt Blecha, ktorý ešte pred príchodom Nemcov odovzdal na posádke v Z.K. obuv pre vojsko (2. vagóny) a vracal sa cez hory domov na príkaz manžela.
 
Bližšie informácie nájedete [http://www.weinhold.zucha.sk TU!]
 
{{DEFAULTSORT:Weinhold, Adolf}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Weinhold“