Miestna časť: Rozdiel medzi revíziami

'''Miestna časť''' je všeobecné pomenovanie [[sídelná lokalita|sídelnej lokality]], ktorá má svoj vžitý alebo [[verejná správa|verejnou správou]] schválený názov.<br />

* ako všeobecné pomenovanie spravidla osídlených častí územia obcí, miest a/alebo ich mestských častí s názvami určenými [[všeobecne záväzné nariadenie|všeobecne záväznými nariadeniami]], územnoplánovacími alebo inými dokumentmi [[samospráva|samospráv]] [[obec|obcí]] ([[mesto|miest]]) a [[vyšší územný celok|vyšších územných celkov]]

* v hovorovej reči ako všeobecné pomenovanie niektorých osídlených častí územia obcí alebo miest (štvrte, ich časti, osady, samoty, chatové oblasti, a pod.) s [[história|historicky]] vžitými alebo ľudovými[[ľud]]ovými názvami

* ako všeobecné pomenovanie geografických sídelných (miestnych) názvov<ref name=IUGKK-4-8>''Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96,'' § 4, ods. 3, písm. c).</ref> objektov na území Slovenskej republiky<ref name=IUGKK-5-8>''Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96,'' § 5 a § 8, písm. a).</ref> ([[štandardizácia]] [[geografia|geografického]] [[terminológia|názvoslovia]] podľa Zákona[[zákon]]a NR SR 215/1995 o kartografii a geodézii)

* na informatívnych smerových značkách „Miestna časť obce“<ref name=Vyhl9-2008>''Vyhláška č. 9/2008'', § 4 Informatívne smerové značky, ods. 41.</ref> v spojení s konkrétnym názvom [[časť obce|časti obce]] na cestných[[cesta (stavba)|pozemných komunikáciách]] pri vstupe do obcí (Vyhláška[[vyhláška (ministerstvo)|vyhláška]] MV SR č. 9/2008, ktorou sa vykonáva Zákonzákon NR SR č. 8/2009 o cestnej premávke).

Pojem „miestna časť“ vo význame „časť obce ležiaca oddelene, ktorá má vlastný názov“<ref>Sčítanie ľudu 1930: Bytový list, 1930 [online]. [cit. 7. 2. 2010] Dostupné na internete: [http://sodb.infostat.sk/sodb/slovak/1930/bytovy_1930.htm].</ref> sa v minulosti používal pri [[sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítaní ľudu]] podľa Zákonazákona č. 47/1927 do roku 1940. Pojmy miestne časti – izolované [[obydlie|obydlia]] – majere[[majer]]e, hospodárske dvory, mlyny[[mlyn]]y, hájovne, atď., rovnako ako pojmy [[osada]] a samota dnes už nie sú v rámci súčasného [[štatistika|štatistického]] zisťovania v sídelnej terminológii platnými jednotkami.<ref name=PSGIS>Zápisnica z 3. zasadnutia PS GIS, 2005.</ref>

Z hľadiska štandardizácie geografického názvoslovia realizovanej podľa zákona 215/1995 o kartografii a geodézii [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úradom geodézie, kartografie a katastra SR]] (ÚGKK) je miestna časť geografický sídelný (miestny) názov (ojkonymum)<ref name=IUGKK-4-8 /> objektu na území Slovenskej republiky.<ref name=IUGKK-5-8 /> Názvy sídelných objektov, ktoré nemajú charakter správnej jednotky (miestne časti obcí a [[základná sídelná jednotka|základné sídelné jednotky]]), sa štandardizujú (píšu) ako názvy nesídelných objektov, napr. Horný mlyn (nie Horný Mlyn).<ref name=IUGKK-P1>''Inštrukcia ÚGKK SR č. 984 600 I-1/96. Príloha č. 1'', čl. 6, ods. 11.</ref><br />

V Katalógu objektov ZB GIS (Základná báza údajov pre [[Geografický informačný systém]]) vydanom ÚGKK SR v roku 2008 je pojem „miestna časť“ uvedený v zozname „CAT – Kategória štandardizovaného geografického názvu – Používané (povolené) hodnoty atribútu“ v položke 41, v ktorej sa uvádza: „majer, osada, samota, miestna časť.“<ref>''Katalóg objektov ZB GIS, 2008.''</ref> Je zrejmé, že pri tomto použití pojmu ide o všeobecné pomenovanie, ktorým sa označuje určitý druh sídelného objektu spravidla mimo intravilánu[[intravilán]]u obce či mesta.

V Zákonezákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa pojem „miestna časť“ spomína iba v súvislosti so vznikom názvu obce: „Názov novej obce a jej časti sa určuje spravidla podľa názvu časti obce, názvu miestnej časti, podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti.“<ref>''Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,'' § 1a Názov obce.</ref>

V hovorovej reči je „miestna časť“ všeobecným pomenovaním spravidla osídlenej časti územia obce alebo časti obce, mesta alebo jeho mestskej časti, ktoré má historicky alebo ľudovo zažitývžitý názov a ktoré sa nemusí kryť s ich správnym, [[katastrálne územie|katastrálnym územím]] a nemusí byť ani súčasťou ich intravilánu.

Príklady: miestna časť Hlinené v [[Turzovka|Turzovke]], miestna časť [[Kramáre]] v [[Bratislava|Bratislave]], miestna časť Vydrovo v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a pod.<br />

Iný pojem je [[časť obce]], ktorý vymedzuje Zákonzákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.<br />

Dopravná značka „Miestna časť obce“ (č. IS 36c),<ref name=Vyhl9-2008 /> ktorá sa umiestňuje na cestnépozemné komunikácie pri vstupe do obcí, informujesa otýka názvenázvu „časti obce“ (v zmysle zákona o obecnom zriadení), nie o „miestnej časti.“<br />

Iný pojem je aj [[mestská časť]], ktorý určuje zákon o obciach a Zákonzákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. V Bratislave bežne dochádza k zamieňaniu správneho pojmu „mestská časť“ za nesprávny pojem „miestna časť,“ čo je ovplyvnené oficiálnymi názvami samosprávnych a výkonných orgánov v Zákonezákone o hl. m. SR Bratislava, ako „miestne orgány“, „miestne zastupiteľstvo“, „miestna rada“ či „miestny úrad.“<ref>''Zákonzákon SNR č. 377/1990 Zb. o hl. m. SR Bratislava,'' Štvrtá časť – Postavenie miestnych orgánov.</ref>