Druhý vatikánsky koncil: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: ml:രണ്ടാം വത്തിക്കാൻ സൂനഹദോസ് |
Úprava článku |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:St Peters Basilica 3.JPG|right|thumb|300px|[[Bazilika svätého Petra|Bazilika sv. Petra]], miesto konania Druhého vatikánskeho koncilu]]
'''Druhý vatikánsky koncil''' bol XXI. všeobecný [[ekumenický koncil]] [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]], konaný v rokoch
== Príprava ==
25. januára 1959, tri mesiace od svojho zvolenia za pápeža, oznámil Ján XXIII. úmysel zvolať v najbližšom čase rímsku synodu a všeobecný koncil s cieľom zrevidovania cirkevných doktrín. Podľa informácií zverejnených po smrti Jána XXIII., pápež plánoval zvolať koncil nie do [[Vatikán|Vatikánu]], ale do [[Bazilika svätého Pavla za hradbami|baziliky sv. Pavla]] v obvode [[Ostia Antica|Ostia]] a nazvať ho Prvým ostijským koncilom. Chcel tým zdôrazniť, že sa nestotožňuje s rozhodnutiami [[Prvý vatikánsky koncil|1. vatikánskeho koncilu]]. Pápež napokon na nátlak Vatikánu od tohto zámeru ustúpil. Koncil zasadal v [[Bazilika svätého Petra|bazilike sv. Petra]] a bol pomenovaný Druhý vatikánsky.
Koncil sa pripravoval takmer tri roky. Za toto obdobie sa k jeho príprave i samotnému priebehu vyjadrilo vyše dvesto cirkevných predstaviteľov z celého sveta. Ich návrhy a názory tvorili niekoľko desiatok zväzkov. Na rokovanie koncilu bolo pripravených sedemdesiat dokumentov.
Council Trent.jpg
== Otvorenie a prvé zasadanie ==
{| class="infobox"
!colspan="2" align="center" style="background-color:#ffff00"|'''O koncile'''
|-
!colspan="2" style="background-color:#ffffff"|[[Obrázok: Council Trent.jpg|center|200px|Koncil]]<noinclude>
|-
| <small>'''Názov:'''
|-
| <small>'''Konanie:'''
| <small>1962 - 1965
|-
| <small>'''Otvorenie:'''
| <small>11. október 1962
|-
| <small>'''Ukončenie:'''
| <small>7. december 1965
|-
| <small>'''Predchádzal mu:'''
| <small>[[Prvý vatikánsky koncil]]
|-
| <small>'''Zvolávateľ:'''
|-
| <small>'''Predsedajúci:'''
|-
| <small>'''Účastníkov:'''
| <small>2 863
|-
| <small>'''Diskutované<br />otázky:'''
|-
| <small>'''Dokumenty:'''
|-
!colspan="2" style="background-color:#ffffff"|[[Obrázok:Emblem of the Papacy SE.svg|center|50px|Pápežský znak]]<noinclude>
|}
Koncil bol zahájený ráno 11. októbra 1962 slávnostnou svätou omšou v bazilike sv. Petra. Na jeho otvorení sa zúčastnilo 85 kardinálov, 8 patriarchov, 533 arcibiskupov, 2131 biskupov, 12 opátov, 14 prelátov, 67 generálnych predstavených reholí a kongregácií a 13 predstaviteľov nekatolíckych cirkví. Okrem toho sa na otvorení koncilu zúčastnilo osemdesiatšesť oficiálnych delegácií z rozličných krajín a medzinárodných organizácií.
Pôvodne mal koncil trvať krátko. Ukázalo sa však, že problémov, ktoré treba vyriešiť, je príliš veľa a názory sa rozchádzali. Počas konania koncilu v júni 1963 pápež Ján XXIII. zomrel, jeho nástupca [[Pavol VI.]] sa rozhodol v jednaniach pokračovať. Zasadnutia trvali až do roku 1965.
K hlavným otázkam prerokúvaných na koncile patril problém zostrovania medzinárodného napätia a výzva za všeobecný mier a odzbrojenie. V náboženských otázkach sa koncil
Forma katolíckej liturgie sa nezmenila od roku 1570, keď ju schválil pápež [[Pius V.]] Schéma predložená koncilu navrhovala jej zjednodušenie, aby bohoslužby boli veriacim prístupnejšie a zrozumiteľnejšie. Išlo tu najmä o otázku liturgického jazyka. Po búrlivých debatách bolo napokon hlasovaním rozhodnuté o možnosti vedenia svätej omše i v národnom jazyku.
14. novembra koncil pristúpil k prerokúvaniu schémy ''Dei verbum'' (O Božom
8. decembra 1962 sa rokovanie prvého zasadania skončilo. Prestávka bola určená do septembra 1963.
Řádek 24 ⟶ 62:
Druhé zasadanie koncilu sa začalo 29. septembra 1963. Otvoril ho nový pápež [[Pavol VI.]], ktorý na úvod predložil koncilu na riešenie štyri úlohy: preskúmať stav cirkevných vecí v celej ich rozmanitosti, reformovať a vnútorne obnoviť cirkev, pomáhať pri zjednocovaní kresťanov a začať komunikáciu s okolitým svetom (nekresťanským). Na druhom zasadaní, ktorého sa zúčastnilo 2500 cirkevných hodnostárov a množstvo vatikánskych úradníkov, bola zrušená prísaha zaväzujúca nič nevyzrádzať z diskusie na koncile. Počas druhého zasadania (trvalo do 4. decembra 1963) sa uskutočnilo štyridsaťtri zasadnutí a prerokúvalo sa na nich päť rozličných okruhov problémov (schém):
* odsúdenie komunizmu
* otázka tzv. zodpovednosti Židov za ukrižovanie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]
* ''O cirkvi'' - koncil podporil tézu, že predstaviteľom najvyššej moci v cirkvi je pápež a kardinálsky zbor
* o slobode svedomia - priznanie práva ľuďom vyznávať akékoľvek náboženstvo alebo byť ateistom
Řádek 33 ⟶ 71:
== Tretie zasadanie ==
Tretie zasadanie, najkratšie zo všetkých zasadaní, bolo otvorené 14. septembra 1964 a trvalo do 21. novembra 1964. Na ňom bola schválená vieroučná konštitúcia ''[[Lumen Gentium]]'' (O cirkvi) a tri dekréty - o misijnej činnosti (''[[Ad Gentes]]''), o východných katolíckych cirkvách (''[[Orientalium Ecclesiarum]]'') a o ekumenizme (''[[Unitatis Redintegratio]]''). Najviac diskusií vyvolal dokument ''O cirkvi''. Bol zameraný na zjednotenie všetkých náboženských kultov pod záštitou rímskokatolíckej cirkvi (týkalo sa to najmä [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Nemecko|NSR]], [[Holandsko|Holandska]] a iných krajín, kde katolicizmus nebol prevládajúcim náboženstvom). Dokument tiež priniesol zriadenie inštitúcií národných biskupských konferencií. I keď ich rozhodnutia musí schváliť Vatikán, prijímajú ich však samy s prihliadnutím na podmienky danej krajiny.
Na treťom zasadaní bola vznesená požiadavka na utvorenie synody biskupov ako stáleho orgánu pri pápežovi, v ktorej by boli zastúpené všetky národné episkopáty. I keď táto otázka nebola zahrnutá do konštitúcie ''O cirkvi'', Pavol VI. krátko po otvorení štvrtého zasadania koncilu oficiálne oznámil jej utvorenie.
Řádek 41 ⟶ 79:
Konalo sa od 14. septembra do 7. decembra 1965. Zasadanie si dalo za cieľ doriešenie všetkých sporných otázok, ktoré rozdeľovali koncil na dva nepriateľské tábory. Štvrté zasadanie schválilo deklaráciu ''[[Dignitatis Humanae]]'' (O náboženskej slobode), ktorou cirkev fakticky uznáva princíp slobody svedomia a vierovyznania.
Najviac diskusií vyvolala tzv. 13. schéma. Rokovalo sa o nej už na predchádzajúcich zasadaniach koncilu, viackrát sa prepracúvala v komisiách a konzultovalo sa o nej i s pápežom. V tomto dokumente, ktorý po schálení na koncile dostal názov ''[[Gaudium et Spes]]'' (O cirkvi v modernom svete) je vyjadrený názor cirkvi na najpálčivejšie problémy súčasnosti - zbrojenie, použitie jadrových zbraní - a za jednu z hlavných úloh ľudstva sa stanovuje zabezpečenie mieru na celom svete. V tomto duchu predniesol Pavol VI. i svoj prejav na zasadnutí [[Organizácia spojených národov|OSN]] v [[New York|New Yorku]], kde bol začiatkom októbra 1965, v čase rokovania štvrtého zasadania koncilu.
V priebehu štvrtého zasadania Pavol VI. oznámil začatie kanonizácie Jána XXIII. a [[Pius XII.|Pia XII]].
Řádek 47 ⟶ 85:
== Význam koncilu ==
Druhý vatikánsky koncil je považovaný za najvýznamnejší medzník v dejinách cirkvi od dôb [[Konštantínovský obrat|konštantínovského obratu]]: prekonanie konštantínovského obdobia s jeho tesným spojením náboženstva a politiky, moci a cirkvi, zrieknutie sa protireformačne zúženého, tzv. tridentského vyznania viery, prechod k cirkvi zodpovedajúcej moderným požiadavkám a dobe.
Proces obnovy cirkvi, ktorý začal Ján XXIII. a koncil ho potvrdil, pokračoval aj po skončení koncilu. Išlo nielen o zmeny v cirkevnej vierouke, ale najmä o zmeny ovzdušia v cirkvi, k prehodnoteniu tradičných sociálnych postulátov cirkvi a k podpore pokroku a mieru.
Jedným z najvýznamnejších aktov, ktorý vyplynul z rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu, bola reorganizácia vatikánskej inštitúcie - ''Kongregácie svätého ofícia''. V deň ukončenia koncilu, 7. decembra 1965, bol vydaný pápežský dekrét ''Integra servanta'', ktorým sa premenovalo Sväté ofícium na ''[[Kongregácia pre učenie viery|Kongregáciu pre učenie viery]]''. 14.6.1966 bol zrušený index zakázaných kníh, čím sa fakticky zrušila cirkevná cenzúra.
Koncil vyjadroval optimizmus i ilúzie šesťdesiatych rokov. Nastolená nálada však neprežila rok [[1968]], kritický tak pre cirkev, ako aj pre svetskú spoločnosť, keď pápež [[Pavol VI.]] odmietol zrušiť cirkevný zákaz antikoncepcie a znovu ju odsúdil encyklikou ''[[Humanae vitae]]''. Jedným z najaktívnejších učastníkov bol Karol Wojtyla (budúci pápež [[Ján Pavol II.]]) Na prácach na koncile sa zúčastňovali aj biskupi z komunistických krajín. Viacerí boli vo väzení, československá vláda však povolila vycestovať biskupovi Tomáškovi, Nécseyovi, Lazíkovi. Aktívne sa na koncile zúčastňovali slovenskí exiloví biskupi [[Andrej Grutka]] a [[Pavol Hnilica]].▼
▲Koncil vyjadroval optimizmus i ilúzie šesťdesiatych rokov. Nastolená nálada však neprežila rok [[1968]], kritický tak pre cirkev, ako aj pre svetskú spoločnosť, keď pápež [[Pavol VI.]] odmietol zrušiť cirkevný zákaz antikoncepcie a znovu ju odsúdil encyklikou ''[[Humanae vitae]]''. Jedným z najaktívnejších učastníkov bol Karol Wojtyla (budúci pápež [[Ján Pavol II.]]) Na prácach na koncile sa zúčastňovali aj biskupi z komunistických krajín. Viacerí boli vo väzení, československá vláda však povolila vycestovať
▲* Názov: Druhý vatikánsky koncil
▲* Zvolávateľ: pápež Ján XXIII.
▲* Predsedajúci: pápež Ján XXIII., Pavol VI.
▲* Diskutované otázky: aggiornamento, vzťah kresťanstva k iným cirkvám, celosvetový mier
▲* Dokumenty a prehlásenia: 16 dokumentov zameraných na pastoráciu
== Dokumenty ==
| |||