Propaganda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Očierňujúca propaganda: aktualizácia, potreba nestranne vyvážiť informáciu o dobe a jave |
d →Očierňujúca propaganda: štylistika |
||
Riadok 30:
Príkladom je jej pôsobenie počas [[studená vojna|studenej vojny]] ([[1946]] - [[1989]]), keď sa masovokomunikačné prostriedky v oboch ideologicky proti sebe postavených táboroch, teda v [[Socializmus|socialistických]] štátoch i v štátoch západnej demokracie navzájom očierňovali a viedli kampane propagandy voči súperovi. Na strane socialistických krajín všetky médiá informovali o imperialistických snahách USA a o vedení lokálnych vojen za účelom vytvárania tzv.bábkových režimov najmä v Latinskej Amerike a v krajinách Afriky a Ázie, o hrozbe vojenského útoku zo strany NATO a o potlačovaní práv pracujúcich v kapitalistických štátoch, na druhej strane
[[Spojené štáty|USA]] ako protiváhu vytvorili rozhlasové stanice ''Slobodná Európa'' a ''Hlas Ameriky'', ktoré informovali o porušovaní ľudských práv počas totality a o zverstvách stalinského režimu, ponechávali priestor pre prácu disidentov utekajúcich z krajín tzv.sovietskeho bloku.
Táto propagačná vojna sa skončila až po stretnutí prezidenta USA [[George H. W. Bush|G.Busha]] a prvého tajomníka UV KSSZ [[Michail Gorbačov|M.Gorbačova]] na [[Malta|Malte]], ktoré sa uskutočnilo v dňoch [[2.
V súčasnosti sa očierňujúca propaganda často objaví v prípade napätí medzi krajinami, ako napríklad počas "ochladnutia" vzťahov USA-Ruská Federácia, počas disproporcií v zahraničnej politike ako v prípade sporu USA a Francúzska o nasadení vojakov v Iraku ( výzva na bojkot francúzskych potravín), či v prípade lokálnych vojenských konfliktov ako konflikt Ruská Federácia - Gruzínsko v [[2009]], alebo chronický konflikt medzi Izraelom a Palestínou.
| |||