Tektonické zrkadlo: Rozdiel medzi revíziami

V najjednoduchšom prípade na [[zlom (geológia)|zlome]] pôsobí [[mechanické napätie]] v smere [[Plocha (útvar)|plochy]] zlomu oddeľujúcej dva bloky hornín. Toto napätie sa však skladá z dvoch zložiek: normálovej (σ), ktorá tlačí bloky kolmo k sebe a strižnej (τ), ktorej prejavom je šmýkanie či posun blokov popri sebe. Napätie musí prekonať pokojové trenie [[hornina|horniny]], ktoré sa prekonáva skokom, v obvykle krehko. Vzniká medzera a pozdĺž nej dochádza k pohybu zlomu. Medzera sa však časom začína vypĺňať horninovým materiálom, ktorý môže byť naďalej deformovaný sklzom na zlome (napr. [[tektonický íl]], novovzniknuté pyramídy [[kalcit]]u atď).<ref name="Základy">Nemčok, M., Melichar, R., Marko, F., Madarás, J., Hodáň, Š., 1995: ''Základy štruktúrnej geológie.'' Mineralia Slovaca - Mongraph, Bratislava, 170 s.</ref> V tomto materiáli sa zachovávajú rôzne štruktúry, predovšetkým [[striácia|striácie]], ktoré reprezentujú smer pohybu zlomu. Takéto tektonické zrkadlá sa nazývajú ryhované. V prípade, že pohyb celkom vyhladil povrch zrkadla, takéto sa nazývajú vyleštené.<ref name="Marko, 2000">Marko, F., 2000: ''Štruktúrna geológia II. Úvod do deformačnej analýzy.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 124 s.</ref>