Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia): Rozdiel medzi revíziami

'''Veľká hospodárska kríza''' bola celosvetová [[ekonomická kríza]], ktorá sa začala v roku [[1929]] a trvala rôzne dlho v rôznych krajinách. Ovplyvnené boli takmer všetky krajiny. Najtvrdší dopad mala na priemyselne najrozvinutejšie štáty, vrátane [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Kanada|Kanady]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Japonsko|Japonska]]. Zasiahnuté boli mestá po celom svete, hlavne tie, ktoré boli zamerané na [[ťažký priemysel]]. Výstavba v podstate úplne zastala v Spojených štátoch a ostatných krajinách. Farmári a vidiecke oblasti trpeli vďaka pádu cien za úrodu o 40-60 %. Pravdepodobne najťažšie boli zasiahnuté banícke a drevárenské oblasti, pretože v nich ostro poklesol dopyt a existovalo málo alternatívnych ekonomických aktivít.

Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929-1933. Ako exportne orientovanej krajiny sa ho kríza veľmi dotkla. Kým v roku 1923 bolo 441000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920000 (každý tretí robotník bol nezamestnaný). Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74 %, príjmy roľníkov klesli o 40 %, čo sa prenášalo na dopyt a podobne.

Presné príčiny vzniku krízy sú dodnes predmetom sporov medzi ekonómami. Medzi často uvádzané dôvody patrí napríklad silná expanzia ponuky peňazí zo strany [[Federal Reserve System|centrálnej banky Spojených štátov amerických (FED)]]. FED zvýšil počet zlatom nekrytých peňazí zo 42,1 na 68,8 mld. dolárov v rokoch [[1921]] - [[1929]], čo viedlo k inflácii vo výške približne 63 % v priebehu týchto osem rokov.

[[4. marec|4. marca]] [[1929]] nastúpil do prezidentského úradu [[Herbert Hoover]], ktorý sa viacerými opatreniami pokúšal ovplyvňovať hospodársky vývoj. Hoover výrazne zvýšil vládne výdaje (napríklad štátny deficit vzrástol na 2,2 miliardy dolárov v roku 1931, čo bolo niekoľkonásobne viac, ako rozpočtové deficity predtým). V snahe posilniť hospodárstvo vkladala vláda pod Hooverovým vedením množstvo prostriedkov do verejných prác a veľkolepých projektov, ako napríklad [[Hooverova priehrada]] - v tom čase najväčšia elektráreň na svete. Medzi ďalšie vládne zásahy do ekonomiky patrilo zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva, regulatívne určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov ich následnej nadprodukcie. V politike zamestnanosti sa spoliehal najmä na odbory a tlačil na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy. Od konca roka 1929, keď bola nezamestnanosť na úrovni 6 %, stúpala táto postupne spolu s neustále rastúcimi reálnymi mzdami až na 26 % na konci roka 1932.

V roku 1932 schvalil „Revenue Act of 1932“, v ktorom výrazne zvýšil dane: daň z nehnuteľností na dvojnásobok, firemné dane vzrástli o 15 %, daň z príjmu pre niektoré skupiny narástla z 25 % na 63 % . [[17. jún]]a [[1930]] presadil najvyššie clá v dejinách USA cez [[Smoot-Hawleyho colná tarifa|Smoot-Hawleyho colnú tarifu]] (Smoot-Hawley Tariff Act). Podobná reakcia ostatných štátov sveta ochromila následne svetový obchod.