Verzia z 00:21, 8. marec 2010 upraviť Bonnifac (diskusia \| príspevky) 5 497 editací +kat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:31, 8. marec 2010 upraviť vrátiť Amonet (diskusia \| príspevky) 21 063 editací d commons, štylistika, drobné Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Napájacia koľajnica''' alebo '''tretia koľajnica''' je vodivá konštrukcia pozdĺž [[železničná trať\|železničnej trate]] slúžiaca na napájanie hnacieho vozidla [[elektrická energia\|elektrickou energiou]]. Je alternatívou [[trolejové vedenie\|trolejového vedenia]].▼ [[File:Stromschiene und Fahrschiene U-Bahn München (Querschnitt).jpg\|thumb\|Napájacia koľajnica (vľavo) s nadol otvoreným ochranným krytom; nižšie je umiestnená jedna z koľajníc, po ktorej jazdí vlak. Systém má spodný odber.]] == Konštrukcia a umiestnenie==▼ ▲'''Napájacia koľajnica''' alebo '''tretia koľajnica''' je vodivá konštrukcia pozdĺž [[železničná trať\|železničnej trate]] slúžiaca na napájanie hnacieho vozidla [[elektrická energia\|elektrickou energiou]]. Je alternatívou [[trolejové vedenie\|trolejového vedenia]]. Má podobu koľajnice izolovane upevnenej vedľa nosných koľajníc (menej často medzi nimi) v malej výške nad traťou. Na miestach, kde môže dôjsť ku kontaktu s ľuďmi alebo zvieratami, môže byť umiestnená pod uzemneným krytom.▼ ▲== Konštrukcia a umiestnenie == [[Súbor:Paddington Praed Street station 02.jpg\|thumb\|Systém s vrchným odberom používaný v [[londýnske metro\|londýnskom metre]]]] ▲Má podobu koľajnice izolovane upevnenej vedľa nosných koľajníc (menej často medzi nimi) v malej výške nad traťou. Na miestach, kde môže dôjsť ku kontaktu s ľuďmi alebo zvieratami, môže byť umiestnená pod uzemneným krytom. Podľa polohy zberača voči koľajnici rozlišujeme systémy: * so spodným odberom – [[Metro v Prahe\|pražské metro]], [[viedenské metro]], * s vrchným odberom – juhovýchodné Anglicko, [[londýnske metro]], * s bočným odberom – S-Bahn v Hamburgu a v Berlíne (na niektorých úsekoch). == Výhody a nevýhody == Riadok 20: * '''vzhľad''' – trolejové vedenie je v krajine oveľa zreteľnejšie ako trať s nízko umiestnenou napájacou koľajnicou. Medzi nevýhody patrí najmä : * '''bezpečnosť''' – v prípade kontaktu s koľajnicou môže dôjsť k zraneniu alebo usmrteniu človeka či zvieraťa. To limituje použiteľné napätie na 1,5 [[kV]]. Z toho vyplývajú nasledujúce dve nevýhody. * '''Nutnosť budovať zábrany''' (kryt, oplotenie tratí...) zvyšuje náklady na stavbu. * Použitie relatívne nízkeho napätia vyžaduje vysoké hodnoty pretekajúceho [[elektrický prúd\|elektrického prúdu]], ktoré znamenajú '''vyššie prenosové straty''' v porovnaní s vysokonapäťovým trolejovým vedením * Na miestach výhybiek dochádza k prerušeniu napájania, čo môže viesť k '''uviaznutiu vlaku'''. Dochádza tu tiež k vzniku [[elektrický oblúk\|elektrického oblúku]]. * Kvôli zníženiu opotrebovania pri početných nábehoch zberača na koľajnicu v miestach prerušenia je maximálna rýchlosť obmedzená na 80–100 km/h. Systémy s vrchným odberom sú náchylnejšie na vplyv poveternostných podmienok, najmä snehu a námrazy, ktoré môžu viesť k narušeniu funkcie. == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Third rail}} [[Kategória:Železničné technológie]]

Napájacia koľajnica: Rozdiel medzi revíziami