Otto Lilienthal: Rozdiel medzi revíziami

 

=== Úspech s klzákmi ===

Počas štúdii zahraničných zdrojov Otto a Gustav došli k záveru, že existuje profil, ktorý pri pohybe vpred nadnáša viac ako rovná doska. V roku [[1889]] Otto vydáva známu knihu ''„Der Vogelflug als Grunlage der Fliegerkunst“'' (Vtáčí let ako základ umenia letu). V tej dobe už bol Otto vďaka vlastnej firme dobre zabezpečený a začali s bratom novú sériu vážny pokusov o postavenie lietajúceho stroja. Otto Lilienthal prednášal v rôznych spoločnostiach pre vzduchoplavbu a neustále kritizoval odporcov aparátov ťažších ako vzduch.

 

So stavbou prvého [[klzák]]u začali v júli [[1890]]. Klzák ''Möve Nr.1'' mal rozpätie 11 metrov a hĺbku krídla 1,40m. Výška profilu zodpovedala už predtým zisteným hodnotám vtáčích krídel - 1/12 až 1/15 hĺbky. Aparát bol ťažko ovládateľný a pri jednom z letov ho Gustav zničil. Otto odhadol, že aparát je potrebné stabilizovať smerovým kormidlom a rýchlo postavil pokusné lietadlo Nr.2, ktoré už malo obe smerové plochy v dnešnej podobe - zvislú aj vodorovnú. Zmenili pôsobisko experimentov, keďže záhrada za Ottovým domom im prestala postačovať. Najskôr sa presunuli na lichterfeldské cvičisko, čoskoro však našli vhodnejšie miesto pri Derwitzi, nazývané ''Spitzberg''.

 

Klzáky uskladnili v neďalekom sklade ktorý patril miestnemu mlynárovi. Keď sa Otto vybral lietať, spolu s mlynárom vytiahli aparát na kopec a jeden technik pomohol letcovi do postroja. Otto sa postavil na okraj zrázu a skočil oproti vetru. Prvé lety mali dĺžku približne 7 metrov a klzák si následne vyskúšali technik Eulitz a po ňom mlynár Schwach. Po úspechu sa začalo pri pokusoch na Spitzbergu objavovať obecenstvo vrátane nadšeného fotografa prof. Carla Kassnera, ktorý vyhotovil aj prvé fotografie Otta Lilienthala vo vzduchu.

 

V lete [[1893]] Otto Lilienthal opäť zmenil pôsobisko, keď objavil miesto Rhinower Berge, ktoré pozostávalo v reťaze prakticky kužeľovitých pahorkov. Miesto vyhovovalo pre všetky smery vetru. Tu dosahoval Otto Lilienthal veľmi dobré výsledky, ale dobre sa vycvičil aj v ovládaní klzáka, keďže na kopci prevládal nárazový vietor. Letec riadil klzák zmenou ťažiska - presúval, či vykopával nohy podľa chovania klzáku. Pokusy Otto Lilienthal uskutočňoval často pri rýchlosti vetra 7 až 8 m/s, pri ktorých klzák takmer úplne visel vo vzduchu. V rokoch [[1893]] a [[1894]] stihol postaviť lietadlá Nr.6, Nr.7, Nr.8, Nr.9, Nr.10, Nr.11 a Nr.12. Lietadlo Nr.6 malo mávacie krídla a ešte v roku [[1893]] bolo patentované. Klzák Nr.12 mal meniteľný uhol zakrivenia profilu pomocou nastaviteľnej nábežnej hrany krídla. Počas roku [[1894]] začal Lilienthal pri skúškach používať umelo navŕšenú haldu nazývanú ''Fliegeberg''.

 

Klzák Nr. 11 sa stal najznámejší. Dobre lietal a vznikol v niekoľkých kusoch. Dokumentáciu v lete 1894 kúpil M. Herring, ktorý v lete 1894 postavil a skúšal 2 exempláre v [[USA|Amerike]] (Jeden je zachovaný v ''National Air and Science Museum'' vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]]. Jeden exemplár sa zakúpil po účasti na Ottových skúškach v roku [[1895]] [[Nikolaj Jegorovič Žukovskij]]. Aparát nakoniec skončil v Žukovského múzeu v [[Moskva|Moskve]]. Tretí originálny exemplár sa nachádza v zbierkach Science museum v [[Londýn]]e. Jeden klzák typu Nr.11 zakúpil od Otta Lilienthala aj letecký spolok v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]]. Avšak už pri prvých neúspešných pokusoch na jar v roku 1895 klzák poškodili a po smrti Lilienthala sa už sľúbenej opravy nedočkali. Spolok v priebehu roku 1897 zanikol.

 

 

=== Posledný let ===

Po sérii úspešných letov na jar a v lete [[1896]] prišiel 8. august. Toho dňa fúkal chladný vietor a vládlo dobré počasie pre lietanie. Otto Lilienthal sa vydal sprevádzaný pomocníkom Beylichom na vrch ''Stöln'' uskutočniť posledné lety jednoplošníkom Nr.11, pretože mal už takmer dokončený nový aparát. Prvé tri vydarené lety vykonal Lilienthal za účasti divákov, vrátane novinára Khulbara, ktorý chystal reportáž. Pri štvrtom lete vo výške 30 metrov klzák náhle zdvihol nos a takmer zastal vo vzduchu. Lilienthal riešil takéto situácie aj pri svojich predchádzajúcich letoch a zareagoval švihnutím nôh dopredu, aby získal potrebnú rýchlosť. Ťažisko však zrejme presunul prísluš dopredu, čo sa mu stalo osudným. Klzák sa rútil strmo dole, pilotovi sa nepodarilo let vyrovnať a narazil do zeme.

 

=== Technické údaje ===

 

 

== Zdroj ==

 

{{DEFAULTSORT:Lilienthal, Otto}}

[[Kategória:Nemeckí vynálezcovia]]

[[Kategória:Priekopníci letectva]]

[[fy:Otto Lilienthal]]

[[he:אוטו ליליינטל]]

[[it:Otto Lilienthal]]

[[ja:オットー・リリエンタール]]