Otvoriť hlavné menu

Zmeny

preloženie ukrytého českého textu, oprava preklepov, wikilinkov
}}</ref> Predpokladá sa, že misia môže pokračovať až do roku [[2014]], kedy už nebude naďalej možné so Spitzerom komunikovať.
 
Aby sa dodržali všetky tradície NASA, [[ďalekohľad]] bol premenovaný po úspešnej ukážke činnosti [[18. december|18. decembra]] [[2003]]. Na rozdiel od väčšiny ďalekohľadov, ktoré sú pomenované po známych zosnulých [[astronóm]]och výborom vedcov, meno pre SIRTF bolo získane z otvorenej súťaže širokej verejnosti. Vybrané meno bolo Dr. [[LynmanLyman Spitzer]], Jr., prvý [[astronóm]], ktorý navrhoval umiestňovanie ďalekohľadov do [[vesmír]]u. Lynman Spitzer v roku [[1946]] vo svojej práci "''Report to Project Rand: Astronomical Advantages of an Extra-Terrestrial Observatory''", vysvetlil výhody vesmírneho prostredia pre astronomické pozorovania.
 
== História projektu ==
 
Kryogenické satelity na zemskej obežnej dráhe sú vystavené ohromnému teplotnému zaťaženiu zo Zeme. Umiestnením satelitu na slnečnú a nie zemskú obežnú dráhu a použitím novátorského pasívneho chladenia (ako slnečný štít), celkové množstvo nízkoteplotného [[hélium|hélia]] potrebného na chladenie sa drasticky znížilo.
 
<!--
Kryogenicky chlazenéchladené družice, kteréktoré potřebujípotrebujú tekuté [[helium]]hélium (LHe, [[Termodynamická teplota|T]] ≈ 4 [[Kelvin|K]]) jsou obvykle v blízkosti ZeměZeme vystavenyvystavené značnéznačnej tepelnétepelnej zátěžizáťaži<ref>{{CitaceCitácia elektronickéelektronického monografiedokumentu
| příjmení =
| jméno =
| odkaz na autora =
| titul = Spitzer Space Telescope
| url = http://www.lockheedmartin.com/products/SpitzerSpaceTelescope/index.html
| datumdátum vydáníprístupu = 2008-7-18
| vydavatelvydavateľ = Lockheed Martin
| datum aktualizace =
| datum přístupu = 2008-7-18
| vydavatel = Lockheed Martin
| jazyk = Anglicky
}}</ref> a kna jejichich chlazeníchladenie je tedyteda nutnépotrebné využívatpoužiť velkéveľké množstvímnožstvo chladicíchladiacej látky,. která potéale zabírázaberá většinuväčšinu nákladovénákladovej kapacity a zkracuje tímtým maximálnímaximálnu délkudĺžku misemisie. UmístěnímUmiestnením satelitu na oběžnouobežnú dráhu Slunceokolo byloSlnka bolo možné využítvyužiť inovativnínové technologietechnológie jakoako napřnapr. pasivnípasívne chlazeníchladenie (solárnísolárny štít), kteréktoré dramaticky snížilyznížily celkové množstvímnožstvo potřebnéhopotrebného heliahélia (a takétaktiež finančnífinančné náklady). Spitzer je vena svémsvojom aktuálnímmieste umístění odstíněnodtienený od SlunceSlnka i ZeměZeme, neboťpretože je od nich nasměrovánsmeruje na opačnouopačnú stranu.<ref name="Kleczek" /> S využitím unikátníchunikátnych vlastností tétotejto orbity bylbol vyvinutvyvinutý speciálníšpeciálny systém propre ukládáníukladanie datúdajov a telemetrie teleskopu tzv. „Store-and-Dump Telemetry“ (viz.pozri níženižšie). -->
 
== Vypustenie ďalekohľadu ==
}}</ref> Používa sa na to vysokopríjmová nepohyblivá [[anténa]] pripevnená na zadnej časti konštrukcie. Výskumné práce, ktoré Spitzer vykonáva sa prerušujú iba jeden či dvakrát za deň, kedy je za účelom odoslania údajov nutné znovu zamerať konkrétny vysielač na zemskom povrchu. [[Telemetria|Telemetriu]] zaisťuje komunikačná sieť [[Deep Space Network]] a prebieha v&nbsp;presne stanovených jednohodinových časových „oknách“ každých 12 až 24&nbsp;hodín.
 
Nové operačné úlohy pre Spitzera sú obvykle posielané v&nbsp;týždenných blokoch, avšak v&nbsp;prípade potreby je umožnená aj&nbsp;častejšia komunikácia.<ref name="store" /> Priemerná prenosová rýchlosť je 80&nbsp;[[Bit|kb]]/s. Vďaka kapacite pamäte 8&nbsp;Gb je možné uložiť údaje aj&nbsp;za celý pozorovací deň pre prípad, že by došlo k&nbsp;premeškaniu prenosového okna, s&nbsp;možnosťou stiahnutia v&nbsp;okne následujúcomnasledujúcom. Odhaduje sa, že tento systém umožní teleskopu vykonávať až o&nbsp;100&nbsp;000 pozorovaní viac, ako keby sa využil klasický spôsob komunikácie.<ref name="store" />
 
=== Pointing Control System (PCS) ===
| url = http://www.astro.wisc.edu/sirtf/
| accessdate = 2008-10-5
}}</ref> Zo všetkých týchto fotografií sa zostavila obrovská mozaika, ktorá vedcom pomôže lepšie objasniť štruktúru stredu a [[rameno galaxie|špirálových ramien]] Galaxie. V priebehu prieskumu GLIMPSE sa skatalogizovalo aj 20&nbsp;000 „červených“ zdrojov, z&nbsp;ktorých 75&nbsp;% tvoria novovznikajúce hviezdy a 25&nbsp;% už vzniknuté hviezyhviezdy. Ďalej bolo objavených 300&nbsp;výtryskov hmoty z&nbsp;rodiacich sa masívnych hviezd a 59 nových [[Hviezdokopa|hviezdokôp]].<ref name="sirtf" />
 
MIPSGAL je obdobný prieskum snímajúci 278° galaktického disku v&nbsp;dlhších vlnových dĺžkach.
}}</ref> Spitzerov vesmírny ďalekohľad mal za cieľ potvrdiť túto hypotézu a dozvedieť sa o&nbsp;diamantoch vo&nbsp;vesmíre viac, pretože jeho citlivé infračervené vybavenie sa na&nbsp;to výborne hodí. Vedci pomocou počítačových simulácií vypracovali stratégiu, ako nájsť diamanty [[Nanometer|nanometrových]] rozmerov, čiže 25&nbsp;000× menšie než zrnko [[piesok|piesku]]. Aj&nbsp;napriek svojim malým rozmerom môžu byť tieto diamanty veľmi užitočné pre&nbsp;hlbšie poznanie toho, ako sa vo&nbsp;vesmíre správajú molekuly bohaté na [[uhlík]], základný stavebný prvok života na Zemi. Predpoklad, že sa v&nbsp;kozme vyskytuje veľké množstvo diamantov, sa objavil už v&nbsp;80.&nbsp;rokoch 20.&nbsp;storočia, kedy sa v&nbsp;[[meteorit]]och našlo veľké množstvo nanometrových diamantov. Celkove 3&nbsp;% uhlíka obsiahnutého v&nbsp;meteoritoch je vo forme nanodiamantov.<ref name="LindaVu" />
 
Napriek ich veľkému množstvu nie je možné tieto častice pozorovať bežnými optickými ďalekohľadmi a je potrebné využiť ich špecifické infračervené a elektrické vlastnosti. Vďaka vysokému obsahu uhlíka absorbujú veľké množstvo energie z&nbsp;ultrafialového žiarenia, ktoré potom vyžarujú ako žiarenie infračervené –&nbsp;vytvárajú teda rovnako ako mnohé iné molekuly vo vesmíre špecifické „infračervené otlačkyodtlačky prstov“.<ref name="NGO">{{Cite web
| title = NASA's Great Observatories
| url = http://www.nasa.gov/audience/forstudents/postsecondary/features/F_NASA_Great_Observatories_PS.html
12 039

úprav