Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Zmena obr. |
preloženie ukrytého českého textu, oprava preklepov, wikilinkov |
||
Riadok 48:
}}</ref> Predpokladá sa, že misia môže pokračovať až do roku [[2014]], kedy už nebude naďalej možné so Spitzerom komunikovať.
Aby sa dodržali všetky tradície NASA, [[ďalekohľad]] bol premenovaný po úspešnej ukážke činnosti [[18. december|18. decembra]] [[2003]]. Na rozdiel od väčšiny ďalekohľadov, ktoré sú pomenované po známych zosnulých [[astronóm]]och výborom vedcov, meno pre SIRTF bolo získane z otvorenej súťaže širokej verejnosti. Vybrané meno bolo Dr. [[
== História projektu ==
Riadok 121:
Kryogenické satelity na zemskej obežnej dráhe sú vystavené ohromnému teplotnému zaťaženiu zo Zeme. Umiestnením satelitu na slnečnú a nie zemskú obežnú dráhu a použitím novátorského pasívneho chladenia (ako slnečný štít), celkové množstvo nízkoteplotného [[hélium|hélia]] potrebného na chladenie sa drasticky znížilo.
Kryogenicky
| titul = Spitzer Space Telescope
| url = http://www.lockheedmartin.com/products/SpitzerSpaceTelescope/index.html
|
▲ | vydavatel = Lockheed Martin
| jazyk = Anglicky
}}</ref> a
== Vypustenie ďalekohľadu ==
Řádek 221 ⟶ 216:
}}</ref> Používa sa na to vysokopríjmová nepohyblivá [[anténa]] pripevnená na zadnej časti konštrukcie. Výskumné práce, ktoré Spitzer vykonáva sa prerušujú iba jeden či dvakrát za deň, kedy je za účelom odoslania údajov nutné znovu zamerať konkrétny vysielač na zemskom povrchu. [[Telemetria|Telemetriu]] zaisťuje komunikačná sieť [[Deep Space Network]] a prebieha v presne stanovených jednohodinových časových „oknách“ každých 12 až 24 hodín.
Nové operačné úlohy pre Spitzera sú obvykle posielané v týždenných blokoch, avšak v prípade potreby je umožnená aj častejšia komunikácia.<ref name="store" /> Priemerná prenosová rýchlosť je 80 [[Bit|kb]]/s. Vďaka kapacite pamäte 8 Gb je možné uložiť údaje aj za celý pozorovací deň pre prípad, že by došlo k premeškaniu prenosového okna, s možnosťou stiahnutia v okne
=== Pointing Control System (PCS) ===
Řádek 299 ⟶ 294:
| url = http://www.astro.wisc.edu/sirtf/
| accessdate = 2008-10-5
}}</ref> Zo všetkých týchto fotografií sa zostavila obrovská mozaika, ktorá vedcom pomôže lepšie objasniť štruktúru stredu a [[rameno galaxie|špirálových ramien]] Galaxie. V priebehu prieskumu GLIMPSE sa skatalogizovalo aj 20 000 „červených“ zdrojov, z ktorých 75 % tvoria novovznikajúce hviezdy a 25 % už vzniknuté
MIPSGAL je obdobný prieskum snímajúci 278° galaktického disku v dlhších vlnových dĺžkach.
Řádek 351 ⟶ 346:
}}</ref> Spitzerov vesmírny ďalekohľad mal za cieľ potvrdiť túto hypotézu a dozvedieť sa o diamantoch vo vesmíre viac, pretože jeho citlivé infračervené vybavenie sa na to výborne hodí. Vedci pomocou počítačových simulácií vypracovali stratégiu, ako nájsť diamanty [[Nanometer|nanometrových]] rozmerov, čiže 25 000× menšie než zrnko [[piesok|piesku]]. Aj napriek svojim malým rozmerom môžu byť tieto diamanty veľmi užitočné pre hlbšie poznanie toho, ako sa vo vesmíre správajú molekuly bohaté na [[uhlík]], základný stavebný prvok života na Zemi. Predpoklad, že sa v kozme vyskytuje veľké množstvo diamantov, sa objavil už v 80. rokoch 20. storočia, kedy sa v [[meteorit]]och našlo veľké množstvo nanometrových diamantov. Celkove 3 % uhlíka obsiahnutého v meteoritoch je vo forme nanodiamantov.<ref name="LindaVu" />
Napriek ich veľkému množstvu nie je možné tieto častice pozorovať bežnými optickými ďalekohľadmi a je potrebné využiť ich špecifické infračervené a elektrické vlastnosti. Vďaka vysokému obsahu uhlíka absorbujú veľké množstvo energie z ultrafialového žiarenia, ktoré potom vyžarujú ako žiarenie infračervené – vytvárajú teda rovnako ako mnohé iné molekuly vo vesmíre špecifické „infračervené
| title = NASA's Great Observatories
| url = http://www.nasa.gov/audience/forstudents/postsecondary/features/F_NASA_Great_Observatories_PS.html
| |||