Konceptuálny text: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
-spam |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
'''Konceptuálny text''' sa začína používať pri pomenovaní rôznorodých lingvistických prejavov [[konceptuálne umenie|konceptuálneho umenia]], neokonceptuálneho a postkonceptuálneho umenia len v posledných rokoch. Predchádzali mu rôzne jednoduchšie prejavy vychádzajúce z vizuálnej či experimentálnej poézie, [[lettrizmus|lettrizmu]], ako aj prvé ukážky autonómneho textu vo výtvarnom umení v 60-tych rokoch u Juliusa Kollera, Eda Ruschu, Josepha Kosutha, Romana Opalku, či rôzne oznamy, záznamy, grafy, partitúry... Nové polohy reprezentuje tvorba Bruca Naumana, Heinza Gappmayra, Jacka Piersona.
Zložitejšie, plne autonómne stratégie, sa rozvíjajú príchodom neokonceptuálnych a postkonceptuálnych tendencií od konca 80-tych rokov. Prvé segmentované postkonceptuálne texty prináša [[Blažej Baláž]] (HROBONJOUR, 1992), iné polohy reprezentujú Stano Filko, Jiří Valoch, Boris Ondreička, Václav Stratil, Jan Šerých, Ján Mančuška. Teórii konceptuálneho umenia a hlavne textu sa dlhé roky venuje český teoretik Jiří Valoch a najsúčasnejším podobám neokonceptuálneho a postkonceptuálneho textu Roman Gajdoš, teoretik pôsobiaci na Trnavskej univerzite. V Galérii Jána Koniarka v Trnave kurátorsky realizoval v roku 2009 medzinárodnú výstavu INTERTEXT / Od konceptuálneho k postkonceptuálnemu textu.
== Zoznam bibliografických odkazov ==
| |||