Rževsko-viazemská operácia: Rozdiel medzi revíziami

d
typo
d (robot Zmenil: sv:Slaget vid Rzjev)
d (typo)
== Predohra ==
 
Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[DemjanskDemiansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. DemjanskýDemianský výbežok severozápadne a Rževsko-Viazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Viazemský výbežok ako 150 km hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckého frontu a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942.
 
Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od [[Ržev]]a, [[Syčevka|Syčevky]] a [[Viazma|Viazmy]] mali útočiť jednotky [[Kalininský front|Kalininského frontu]] ([[Ivan Stepanovič Konev|I. Koneva]]) a oblasti [[Kaluga|Kalugy]], [[Juchnov]] a Viazmy mali útočiť jednotky [[Sovietsky Západný front|Západného frontu]] ([[Georgij Konstantinovič Žukov|G. Žukov]]). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky [[skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] operujúce východne od [[Smolensk]]a okolo miest Ržev, Viazma, Juchnov a [[Gžatsk]], ktoré tu tvorila [[Otto Colinburg|Colinburgova]] [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[Erich Hoepner|Hoepnerova]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]].
8. januára 1942 počas vrcholiacej zimy zaútočili úderné jednotky Kalininského frontu. [[10. január]]a ich nasledovali aj jednotky západného frontu. Do polovice januára sa vojskám Kalininského frontu podarilo obísť pozície nemeckých síl. [[Sovietska 39. armáda|39. armáda]] ([[Ivan Ivanovič Maslennikov|Maslennikov]]) prešla až do nemeckého tyla v oblasti Syčevky.
 
Jednotkám západného frontu sa podarilo prelomiť nemecké pozície a získať [[Možajsk]], [[Verja|Verju]], [[Kirov]], [[LjudinovoĽudinovo]] a [[SuchuničiSuchiniči]]. Prielom obrany na tomto úseku vytvoril predpoklad pre úspešné obchvátenie nemeckých pozícií z juhovýchodu.
 
Hitler 8. januára odvolal z funkcie veliteľa 4. tankovej armády [[Erich Hoepner|E. Hoepnera]] a nahradil ho [[Hermann Hoth|H. Hothom]]. Veliteľa 9. armády [[Otto Colinburg|O. Colinburga]] 15. januára vystriedal [[Walther Model|W. Model]]. 20. januára naviac nahradil veliteľa 4. armády [[Ludwig Kübler|L. Küblera]] generál [[Gotthard Heinrici|G. Heinrici]]. Personálne zmeny mali kladný dopad na defenzívnu činnosť nemeckých jednotiek a najmä 9. armáda, ktorej nový veliteľ podnikol energické kroky, ktoré viedli k prerušeniu zásobovacích línií sovietskej 39. armády, časti síl [[Sovietska 29. armáda|29. armády]] a [[Sovietsky 11. jazdecký zbor|11. jazdeckého zboru]].
101 000

úprav