Archetyp (psychológia): Rozdiel medzi revíziami

Termín ''archetyp'' sa v súčasnosti rozšíril pod vplyvom prác [[C. G. Jung]]a a označuje prvotné vrodené štruktúry kolektívneho nevedomia, psychický sediment opakujúcich sa životných situácií, úloh a zážitkov človeka. Pôsobením problémovej, krízovej situácie v osobnom alebo sociálnom živote dochádza k nevedomému oživeniu a sprítomneniu príslušného archetypu. Daný proces má spontánnu, automatickú povahu. Archetypická matrica a priori formuje činnosť fantázie a tvorivého myslenia. Pomocou tejto matrice Jung vysvetľuje existenciu opakujúcich sa [[motív|motívov]]ov v [[mýtus|mýtoch]] a [[rozprávka|rozprávkach]] ch rôznych [[národ|národov]]ov ''večných'' obrazov [[svetová literatúra|svetovej literatúry]] a [[svetové umenie|svetového umenia]].

Podľa Junga je archetyp apriórna, autonómna, dedičná štruktúra ľudského nevedomia bez špecifického

obsahu. Obsah nadobúda až v priebehu individuálneho života, kde sa osobná skúsenosť viaže na archetypálne formy. Treba rozlišovať medzi vlastným formálnym archetypom, ukrytým v nevedomí, a konkrétnym archetypálnym obrazom, manifestujúcim na úrovni vedomia.

Archetypy majú numinóznu povahu, to znamená, že človeka fascinujú, vzbudzujú bázeň a posvätnú úctu.

Archetypálne obrazy sa objavujú v snoch, halucináciách psychotických pacientov, alebo v náboženských a mytologických symboloch, postavách a dejoch.

[[kultúra archaická|Archaické kultúry]] považovali archetypy za vyššie sily spirituálneho charakteru, [[boh|bohov]]ov, [[démon|démonov]]ov alebo [[duch|duchov]]ov.

Archetypálne obrazy ako mytologické symboly sa ako rituály a dogmy prejavujú vo všetkých [[náboženstvo|náboženstvách]] a svetových [[ideológia|ideológiách]].

Vzhľadom na schopnosť archetypov podstatne ovplyvňovať alebo aj ovládnuť vedomé ego sa archetypy javia ako autonómne psychické mocnosti.

V náboženských, etnických a ideologických vojnách alebo davových hnutiach sa uvoľňuje deštruktivna psychická energia, viazaná na archetypy. Asimilácia archetypálnych symbolov do náboženstva alebo ideológie totiž umožňuje transformáciu psychickej energie a jej uvoľnenie na úrovni vedomia. Náboženské a magické rituály, ktoré [[národ prírodný|prírodné národy]] uskutočňujú pred lovom alebo vojnovou výpravou, umožňujú mobilizovať ich psychickú energiu pre určité ciele.

Ľudská kultúra neutralizuje ničivý vplyv psychickej energie, viazanej na archetypy, a môže ju aj využívať pre vlastné civilizačné úsilie vytváraním harmonickych a konzistentných ''duchovných'' systémov,v ktorých sa archetypy objektivizujú v podobe symbolov - archetypálnych obrazov.

V dejinách ide o nájdenie vhodnej formy rituálu, ktorý by predstavoval optimálne formovanie vzťahu ľudskej kultúry k projektívnej podobe kolektívnych archetypov.

Archetypy súvisia fylogeneticky s [[inštinkt|inštinktami]]ami; archetyp je psychický náprotivok inštinktu. Archetyp a inštinkt podnecujú človeka k akcii a človek si neuvedomuje skutočné motívy svojho konania.

Najznámejšími identifikovanými archetypmi sú: [[persona]], [[tieň ]] , [[anima (Jung)|anima]], [[animus]], [[Veľká Matka]], [[múdry starec]] a [[selbst]].