Bunková diferenciácia: Rozdiel medzi revíziami

'''Bunková diferenciácia''' je vo [[vývinová biológia|vývinovej biológii]] proces, pri ktorom sa z menej špecializovaných [[bunka|buniek]] stávajú viac špecializované bunky. Diferenciácia prebieha počas vývinu [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkového organizmu]], kedy sa jednoduchá [[zygota]] mení na komplexný systém [[tkanivo|tkanív]], [[pletivo|pletív]], a bunkových typov. Diferenciácia prebieha tiež v [[Dospelosť|dospelom]] organizme: zrelé [[kmeňová bunka|kmeňové bunky]] sa delia a vytvárajú úplne diferencované dcérske bunky. Počas diferenciácie sa dramaticky mení veľkosť bunky, jej tvar, membránový potenciál, [[metabolizmus|metabolická aktivita]] a schopnosť reagovať na podnety. Tieto zmeny vznikajú v dôsledku vysoko kontrolovaných modifikácií [[génová expresia|génovej exprexie]]. S výnimkou niekoľkých prípadov, bunková diferenciácia takmer nikdy nezahŕňa zmenu v samotnej [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] sekvencii. Rozličné bunky teda môžu mať veľmi odlišné vlastnosti a pritom rovnaký [[genóm]].

Bunka, ktorá je schopná diferencovať sa vo všetky typy buniek dospelého organizmu, sa nazýva [[pluripotencia|pluripotentná]]. Takéto bunky sa nazývajú embryonálne [[kmeňováembryo]]nálne bunka|kmeňové bunky]] u živočíchov a [[meristém|meristematické]] bunky u [[vyššie rastliny|vyšších rastlín]]. Bunky, ktoré sú schopné diferencovať sa vo všetky typy buniek, vrátane buniek tkaniva [[placenta|placenty]], sa nazývajú [[totipotencia|totipotentné]]. U cicavcov sú totipotentné iba [[zygota]] a nasledujúce [[blastomér]]y, kým u rastlín môžu túto vlastnosť získať jednoduchým laboratórnym zásahom mnohé diferencované bunky. V [[cytopatológia|cytopatológii]] je úroveň bunkovej diferenciácie používaná ako meradlo progresívnosti [[rakovina|rakoviny]]. „Stupeň“ je ukazovateľom toho, nakoľko je bunka v [[tumor]]e diferencovaná.

Telo [[cicavce|cicavca]] tvoria tri základné kategórie buniek: zárodočné bunky, telové ([[somatická bunka|somatické]]) bunky a kmeňové bunky. Každá z približne 10¹⁴ buniek v dospelom človeku má vlastnú kópiu alebo kópie genómu, s výnimkou istých typov buniek (napr. u človeka [[červené krvinky]], ktorým pri úplnej diferenciácii chýba [[bunkové jadro]]).

Ontogenéza začína vtedy, keď [[spermia]] (mužská pohlavná bunka) oplodní [[Vajcová bunka|vajíčko]] (ženskú pohlavnú bunku) a vytvoria jednu bunku, ktorá ma potenciál vytvoriť celé telo. V prvých hodinách po [[oplodnenie|oplodnení]] sa táto bunka delí na identické dcérske bunky. U človeka, približne 4 dni po oplodnení a po niekoľkých cykloch [[bunkové delenie|bunkového delenia]], sa tieto bunky začínajú špecializovať, formujúc dutú sféru buniek nazývanú [[blastocysta]]. Blastocysta má vonkajšiu vrstvu buniek, vo vnútri sa utvorí zhluk buniek, ktorý sa nazýva vnútrobunková hmota. Bunky tejto hmoty neskôr vytvárajú jednotlivé tkanivá ľudského tela. Hoci tieto bunky môžu prakticky vytvoriť každý typ bunky nájdený v ľudskom tele, nemôžu vytvoriť organizmus. Týmto bunkám hovoríme pluripotentné. Pluripotentné kmeňové bunky prechádzajú ďalšou špecializáciou v [[multipotencia|multipotentné]] [[progenitorová bunka|progenitorové bunky]], z ktorých vznikajú funkčné bunky.

Niektorí vedci veria, že dediferenciácia je chyba v normálnej [[ontogenéza|ontogenéze]], ktorá má za následok vznik rakoviny, kým iní veria, že je to prirodzená súčasť [[imunitná reakcia|imunitnej odpovede]] a že človek túto súčasť postupom [[evolúcia|evolúcie]] nejako stratil.