Parthenón: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 238:
Nie je to však iba dĺžka, ktorá činí Partenónsky vlys tak výnimočným, je to i námet jeho sochárskej výzdoby. Je ním totiž, na rozdiel od výzdoby ostatných chrámov a vonkajšieho vlysu Partenónu, výjav zo skutočného života [[Atény|aténskej]] obce a nie výjav [[mytológia|mytologický]]. V dlhej línii ovinutý celou svätyňou približuje prípravy a priebeh panaténajského sprievodu, ktorý bol vyvrcholením [[panaténajské slávnosti|panaténajských slávností]] - najvýznamnejšieho sviatku starovekých Atén. Aj keď výjav nie je mytologický, prístup k nemu sa nelíši. Nenájdeme tu znázornenie konkrétnych osôb, ale skôr ideálu občana bez individualizovaných charakteristík. Výjav je nadčasový a premieta sa doňho, podobne ako u výjavov mytologických, viera vo večnosť obce.
 
==== PopisOpis výjavu vlysu====
Rozprávanie začína na západnom priečelí. Tu sa otvára pohlaď na prípravy sprievodu v aténskej štvrti [[Kerameikos]]. Aténski mladíci sa zoraďujú pod dohľadom skúsených veliteľov. Niektorí sú už na koňoch, iní sa rozprávajú, alebo dokončujú posledné prípravy. Na zvieratách je viditeľná netrpezlivosť. S bezstarostnostibezstarostnosťou mladíkov a nervozitou ich koní kontrastuje prísna postava veliteľa jazdy. Nechýbajú tu ani hlásatelia a usporiadatelia slávností, rovnako ako v celom nasledujúcom sprievode.
 
Na severnej a južnej časti vlysu je sprievod zobrazený, ako pokračuje aténskymi ulicami na [[Akropola v Aténach|Akropolu]]. Najskôr sú tu jazdci v usporiadaných útvaroch, ktoré na začiatku južnej strany pripomínajú vojenský jazdecký oddiel. Začiatok severnej strany je však venovaný ešte prípravám: jazdec, v sprievode koniara si upravuje svoje šaty. Na niekoľkých miestach vyčnieva z rady jazdcov jediná postava takmer tak, ako jazdecká socha.
 
Pred jazdou idú vojnové vozy ťahané dvoma, alebo štyrmi koňmi. Na vozoch stojí vozataj a ťažkoodenec. Niektorí z ťažkoodencov na severnej strane predvádzajú zoskok z vozu za jazdy a naskočenie naspäť.
 
Pred vojenskými oddielmi kráča sprievod občanov. Vybraní starci nesú v sprievode [[oliva|olivové]] ratolesti, mládenci olej z posvätnej Aténinej olivy. Prítomní sú tiež hráči na [[kithara|kithary]] a [[flauta|flauty]] a zbory spevákov. V sprievode kráčajú tiež cudzinci, ktorí neboli občanmi Atén, a prinášajú bohyni tradičnítradičný dar - nádoby loďkovitého tvaru. V čele sprievodu na severnej i južnej strane je hnaný obetný dobytok - hovädzí dobytok pre obetovanie [[Aténa|Aténe]] a i niekoľko ovcioviec pre Aténinu obľúbenkyňu [[Pandrosos]], dcéru mýtického vládcu Atén. Niektoré kusy dobytka sa honcom vzpierajú.
 
Na východnej strane môžeme sledovať vyvrcholenie celého sprievodu. Čelo sprievodu už prešlo [[Propylaje|Propylajami]]mi - vstupnou bránou na Akropolu a zastalo pred východným priečelím Partenónu. Usporiadatelia z oboch strán usmerňujú zástup dievčat, ktoré nesú [[kadidelnica|kadidelnice]], vonné látky a nádoby. V čele kráčajú tie dievčatá, ktoré boli vybrané, aby ušili Aténe nové šaty - [[peplos]] s vyšívanou [[gigantomachia|gigantomachiou]] - najvýznamnejšieho z darov. Dve skupiny starých mužov očakávajú sprievod. Znázorňujú mýtických hrdinov, podľa ktorých boli pomenované [[Atika (polostrov)|atické]] [[fýla|fýly]]. Zároveň však predstavujú aténskych [[archón|archontov]]. Staroba nenarušuje ideálne zobrazenie ľudských tiel, len niektorí sa opierajú o palicu.
 
Vrcholný okamih je zachytený presne uprostred východnej strany vlysu. Dvanásť bohov prišlo na slávnosť Atény a jej ľudu. Rozdelení sú do niekoľkých debatujúcich skupiniek. Zo severu očakávajú sprievod [[Hermes (boh)|Hermes]] s [[Dionýzos|Dionýzom]], [[Demeter (bohyňa)|Demeter]] a [[Ares (boh)|Areom]], uprostred sedí na tróne [[Zeus]] s [[Héra|Hérou]], o ktorú sa opiera [[Iris]], z južnej [[Eros (mytológia)|Eros]] držiaci slnečník nad [[Afrodita|Afroditou]] ukazujúci na sprievod a za nimi [[Artemis]] a [[Apolón]] a dokonca i [[Poseidón]], ktorý odhodil mrzutosť nad prehrou s Aténou. Dvojici Dia a Héry odpovedázodpovedá Aténa s [[Hefaistos|Hefaistom]]. Zaujatá do rozhovoru nesleduje, ako najvyšší náboženský úradník obce - ''archón basieusbasileus'', preberá od dievčat peplos a pripravuje ho. Jeho manželka s dievčatami medzitým umiestňuje sedadlá, na ktoré nato obaja zasadnú medzi bohov ako rovní s rovnými. Pripomína sa tu to, že bohovia i smrteľníci sú jednej krvi a sú viazanýviazaní putom občianskej súnáležitosti. Sú to demokratickýdemokratickí bohovia a ich znázornenie nie je odlišné od znázornení ľudí. Len veľkosťou ľudí prevyšujú - sediaci sú rovnako vysokí, ako stojacístojaci ľudia.
 
<center><gallery>
Riadok 257:
Image:Elgin Marbles2.jpg|Voz, ''doska XXX južného vlysu''
Image:Elgin Marbles 3.jpg|Obetné zvieratá, ''doska XL južného vlysu''
Image:La remise du péplos.jpg|PredanieOdovzdanie [[peplos|peplu]], ''doska V východného priečelia''
</gallery></center>