Juraj VII. Turzo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pe-Jo (diskusia | príspevky)
d (koho panstvo, toho náboženstvo)
Pe-Jo (diskusia | príspevky)
Žilinská synoda
Riadok 2:
'''Juraj (VII.) Turzo''' (staršie ''Juraj Thurzo''; uvádzaný aj ako III., V. a podobne) (* [[2. september]] [[1567]], [[Lietavský hrad]] - † [[24. december]] [[1616]], [[Bytča]]) bol v rokoch [[1606]] - 1616 [[gróf]], v rokoch [[1585]] - 1616 [[hlavný župan]] [[Orava|Oravy]] a v rokoch [[1609]] - 1616 [[palatín]] Uhorska. Syn [[František I. Turzo|Františka I. Turzu]] a [[Katarína Zrínska|Kataríny Zrínskej]].
 
Juraj Turzo bol bojovník proti [[Osmanská ríša|Turkom]] (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku [[1598]] bol radcom cisára [[Rudolf II.|Rudolfa II.]], od roku [[1599]] kráľovský pohárnik, od roku [[1602]] kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku 1[[6101610]] odčlenil [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|luteránsku]] (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).
 
Dôsledne uplatňoval právo „Cius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo) a to aj násilím na katolíkoch na Orave.
V Žiline od 28. do 30. marca 1610 sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.
 
 
Počas stavovského [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovho povstania]] sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania.