Manehto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: oc:Maneton
14nu5 (diskusia | príspevky)
Doplnený text
Riadok 1:
'''Manehto''' alebo '''Manethó'''('''n''') alebo '''Manéthó'''<ref name="vbv-2007_287">{{Harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=287}}</ref> ({{grc|Μανεθῶ}} alebo ''Μανέθων'', ďalšie alteranatívy ''Manethós'', ''Manetó'', ''Manetón'') bol staroegyptský dejepisec a kňaz zo [[Sebennytos|Sebennyty]] ({{egy|Cebnucer}}, dnes Samanúd) v [[Staroveký Egypt|Egypte]]. Žil v [[ptolemaiovská dynastia|ptolemaiovskom období]], približne v 3. storočí pred Kr. Okrem iného napísal dielo ''[[Aigyptiaka]]'' ({{lat|Aegyptiaca}}), ktoré sa zaoberalo [[Dejiny starovekého Egypta|históriou starovekého Egypta]]. Aj napriek tomu, že sa zachovalo len vo forme opisov výťahu pôvodnej práce, má veľký význam pre [[egyptológia|egyptológiu]] a často sa k nemu aj dnes obracajú odborníci ako na relevantný zdroj informácii o chronológii staroegyptských dejín.
'''Manehto (zo Sebennyty)''' (doslova "pasák koní") alebo po grécky '''Manethó''' (Μανήθω)/'''Manethón''' (Μανήθων) bol egyptský historik a kňaz zo Sebennyty (po staroegyptsky Tjebnutjer), ktorý žil za vlády Ptolemaiovcov, v 3. st. pred Kr. Manehto je autorom diela [[Aigyptiaka]] (Aegyptiaca, Dejiny Egypta), ktoré dodnes používajú egyptológovia na stanovenie chronológie vlády faraónov a historických období Egypta.
 
== Meno ==
Originálny tvar mena v starej egyptčine je dnes neznámy, mohlo snáď znieť ''Manehto''.<ref name="vbv-2007_287" /> Existuje niekoľko jeho hypotetických významov, pôvodne mohlo znamenať „Pasák koní“, „Dar Thovta“, „Milovaný Thovtom“, „Pravda Thovta“, „Milovaný Neitou“ alebo „Milenec Neity“. Prvý výskyt v gréckom texte má tvar Manethón ({{grc|Μανέθων}}, u [[Iosephus Flavius|Iosepha Flavia]]; meno sa gramaticky správa podobne ako meno [[Platón]]). Nasledne sa vyskytujú ďalšie mutácie vrátane tvarov ''Μανεθῶ'' v [[Georgios Sykellos|Synkellovych]] opisoch verzií [[Sextus Iulius Africanus|Africana]] a [[Eusébios z Kaisareie|Eusébia]], ''Μανέθως'' u [[Plutarchos|Plutarcha]] a Eusébia, ''Μαναίθως'' u [[CLaudius Aelianus|Claudia Aeliana]] a v byzantskej encyklopédii z 10. storočia [[Suda|Sude]].<ref>{{Harvbz|Fruin|1847|St=xxvii}}</ref> Ďalej sa vyskytujú tvary ''Manéthós'', ''Manéthón'' a ''Manethóth''. V latinských textoch môžeme nájsť tvary ''Manethon'', ''Manethos'', ''Manethonus'' a ''Manetos''.
 
== Život a dielo ==
{{Hlavný článok|Aigyptiaka}}
Hoci sa nám nezachovali žiadne záznamy o dátume narodenia alebo úmrtia Manehta, jeho knihadielo je najčastejšie spájaná s obdobím vlády [[Ptolemaios I.|Ptolemaia I. SoteraSotéra]] (323-283323–283 pred Kr.) a [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]] (285-246285–246 pred Kr.), viac detailov o jeho živote nepoznáme. Ak je Manetho spomenutý na ''Hibehskom papyre'' (pHibeh 1.72) datovanom do rokov 241/0 pred Kr. autorom spisu Aigyptiaka, mohol pôsobiť aj počas vlády [[Ptolemaios III.|Ptolemaia III. Euergeta]] (246-222246–222 pred Kr.). AjNapriek keďtomu, že bol pôvodomrodeným ManehtoEgypťanom, Egypťansvoje apráce zaoberalpísal sav egyptskými[[koiné]] dejinami,(helenistickej písalgréčtine). výlučneManethovi posa grécky.pripisujú nasledujúce diela:
* ''[[Aigyptiaka]]'',
* ''Proti HerodotoviHérodotovi'',
* ''SvätáPosvätná kniha'',
* ''O starobylosti a náboženstve'',
* ''O sviatkoch'',
* ''O príprave kýf'',
* ''Prehľad fyziky''.
 
Autorstvo astrologického spisu ''Kniha Sothis'' je tiež pripisované jemu. Ako prvý vo svojej práci ''Aigyptiaka'' zaviedol pojem „dynastia“ ({{grc|δυναστεία|zvrchovaná moc, panstvo}})<ref>{{Harvbz|Lepař|2008|St=310}}</ref>, ktorým označoval skupinu vládcov s určitými spoločnými znakmi.
 
Bol pravdepodobne kňazom slnečného božstva [[Re]]a v [[Heliopolis|Héliopole]] (podľa byzantského historika [[Georgios Sykellos|Georgia Synkella]] bol hlavným kňazom) a významnou osobnosťou [[Serapis|Serapidovho kultu]]. Serapis bolo božstvo, ktoré vzniklo v grécko-macedónskom období transformáciou pôvodného egyptského kultu býka [[Hapi]]ho ([[etymológia|etym]]. Usir-Hapi → Osiris-Ápis → Serapis), pravdepodobne po založení [[Alexandria|Alexandrie]] [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]]. Socha boha Serapida bola dovezená v rokoch 286–278 pred Kr. Ptolemaiom (asi I. Sóterom, ako potvrdzuje [[Plutarchos]] a [[Tacitus]]).<ref group="pozn">Tiež je možný Ptolemaios II. Filadelfos a existuje tradícia v staroveku, podľa ktorej to bol Ptolemaios III. Euergetés. ({{Harvbz|Tacitus|cca 110|Pr=4.83}}; {{Harvbz|Plutarchos|cca 80|Pr=28}})</ref> Na túto operáciu dohliadal [[Timotheos z Atén]] (autorita [[Eleusínske mystériá|eleusínskeho kultu]] [[Demeter|Demetery]]) a Manehto.
 
== Poznámky ==
{{Referencie|1|skupina=pozn}}
 
== Referencie ==
{{Referencie|1}}
 
== Zdroj ==
K jeho významným prácam patria:
{{Preklad|en|Manetho|349290471}}
*''[[Aigyptiaka]]''
*''Proti Herodotovi''
*''Svätá kniha''
*''O starobylosti a náboženstve''
*''O sviatkoch''. Astrologické pojednanie Sothidova kniha bola tiež pripisovaná Manethónovi.
 
== Literatúra ==
Manehto bol pravdepodobne [[Ré]]ovým kňazom v [[Heliopolis|Heliopole]] (podľa Syncella bol hlavným kňazom) a bol považovaný aj za významnú osobu v kulte [[Serapis|Serapida]]. Socha tohoto zmiešaného, egyptsko-gréckeho božstva bola privezená do Egypta medzi rokmi 286 a 278 pred Kr. niektorým z Ptolemaiovcov a Manehto, spolu s Timoteom z Atén, dohliadal na prepravu.
=== Klasické diela ===
* {{Citácia Harvard|Meno=Iosephus|Priezvisko=Flavius|OdkazNaAutora=Flavius Iosephus|Titul=Contra Apionem|Rok=cca 97}}
* {{Citácia Harvard|Autor=Plutarchos|OdkazNaAutora=Plutarchos|Titul=De Iside et Osiride|Rok=cca 80}}
* {{Citácia Harvard|Meno=Georgios|Priezvisko=Synkellos|OdkazNaAutora=Georgios Synkellos|Titul=Ecloga Chronographica|Rok=cca 780}}
* {{Citácia Harvard|Autor=Tacitus|OdkazNaAutora=Tacitus|Titul=Historiae|Rok=cca 110}}
 
=== Ostatné práce ===
* {{Citácia Harvard|Meno=John|Priezvisko=Dillery|Titul=The First Egyptian Narrative History: Manetho and Greek Historiography|Periodikum=Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik|Číslo=127|URL=http://www.uni-koeln.de/phil-fak/ifa/zpe/downloads/1999/127pdf/127093.pdf|Rok=1999|Vydavateľ=Dr. Rudolf Habelt GmbH|Miesto=Bonn|Strany=93–116|DátumPrístupu={{Dátum|2010-03-30}}}}
* {{Citácia Harvard|Meno=Robert|Priezvisko=Fruin|Titul=Manethonis Sebennytae Reliquiae|URL=http://books.google.cz/books/download/Manethonis_Sebennytae_Reliquiae.pdf?id=Lc8TAAAAYAAJ&hl=sk&output=pdf&sig=ACfU3U1w4lJgAQDD7WMxK8cx3LZ-mxzOFQ&source=gbs_v2_summary_r&cad=0|Rok=1847|Vydavateľ=J. H. Gebhard & Soc.|DátumPrístupu={{Dátum|2010-03-30}}}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Helck|Meno=Hans Wolfgang|Rok=1975|Heslo=Manethon (1)|Titul=Der kleine Pauly: Lexikon der Antike, auf der Grundlage von Pauly’s Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft|MenoEditora1=Konrat|PriezviskoEditora1=Ziegler|MenoEditora2=Walter|PriezviskoEditora2=Sontheimer|MenoEditora3=Hans|PriezviskoEditora3=Gärtner|Diel=3|Miesto=Mníchov|Vydavateľ=Alfred Druckenmüller Verlag|Strany=952–953|ISBN=0828867763}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Laqueur|Meno=Richard|Rok=1928|Heslo=Manethon|Titul=Paulys Real-Encyclopädie der classischen Altertumswissenschaft|MenoEditora1=August Friedrich|PriezviskoEditora1=von Pauly|MenoEditora2=Georg|PriezviskoEditora2=Wissowa|MenoEditora3=Wilhelm|PriezviskoEditora3=Kroll|Diel=14|Miesto=Stuttgart|Vydavateľ=Alfred Druckenmüller Verlag|Strany=1060–1106|ISBN=347601018X}}
* {{Citácia Harvard|Meno=M. A.|Priezvisko=Leahy|Rok=1990|Titul=Libya and Egypt c1300–750 BC|Miesto=London|Vydavateľ=School of Oriental and African Studies, Centre of Near and Middle Eastern Studies, and The Society for Libyan Studies}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Lepař|Meno=František|Titul=Nehomérovský slovník řeckočeský|Miesto=Praha|Vydavateľ=Petr Rezek|Rok=2008|ISBN=80860272628}}
* {{Citácia Harvard|Autor=Manetho|PriezviskoEditora=Waddell|MenoEditora=William Gillian|Rok=1940|Titul=Manetho|Edícia=The Loeb Classical Library 350|Miesto=London, Cambridge|Vydavateľ=William Heinemann Ltd., Harvard University Press|ISBN=0674993853}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Redford|Meno=Donald Bruce|Rok=1986|Príspevok=The Name Manetho|Titul=Egyptological Studies in Honor of Richard A. Parker Presented on the Occasion of His 78th Birthday, December 10, 1983|MenoEditora=Leonard H.|PriezviskoEditora=Lesko|Miesto=Hannover, London|Vydavateľ=University Press of New England|Strany=118–121|ISBN=0874513219}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Redford|Meno=Donald Bruce|Rok=1986|Titul=Pharaonic King–Lists, Annals and Day–Books: A Contribution to the Study of the Egyptian Sense of History|Miesto=Mississauga|Vydavateľ=Benben Publications|ISBN=0920168086}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Redford|Meno=Donald Bruce|Rok=2001|Príspevok=Manetho|Titul=The Oxford Encyclopedia of Ancient Egypt|MenoEditora=Donald Bruce|PriezviskoEditora=Redford|Diel=2|Miesto=Oxford, New York, Káhira|Vydavateľ=Oxford University Press and The American University in Cairo Press|Strany=336–337|ISBN=0195102347}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Thissen|Meno=Heinz-Josef|Rok=1980|Heslo=Manetho|Titul=Lexikon der Ägyptologie|MenoEditora1=Hans Wolfgang|PriezviskoEditora1=Helck|MenoEditora2=Wolfhart|PriezviskoEditora2=Westendorf|Diel=3|Miesto=Wiesbaden|Vydavateľ=Otto Harrassowitz|Strany=1180–1181|ISBN=3447014415}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Verbrugghe|Meno1=Gerald P.|Meno2=John Moore|Priezvisko2=Wickersham|Rok=1996|Titul=Berossos and Manetho, Introduced and Translated: Native Traditions in Ancient Mesopotamia and Egypt|Vydavateľ=University of Michigan Press|ISBN=0472086871}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Verner|Meno1=Miroslav|Priezvisko2=Bareš|Meno2=Ladislav|Priezvisko3=Vachala|Meno3=Břetislav|Titul=Encyklopedie starověkého Egypta|Vydavateľ=Libri|Miesto=Praha|Rok=2007|ISBN=9788072773060}}
 
== Pozri aj ==
* [[Dejiny starovekého Egypta]]
* [[Zoznam vládcov starovekého Egypta]]
 
[[Kategória: Egyptskí spisovatelia]]