Federico García Lorca: Rozdiel medzi revíziami

Krátko po vypuknutí občianskej vojny a jej prenesení na pevninské Španielsko v júli [[1936]], bol povstalcami zatknutý Federicov švagor Manuel Fernández Montesinos, ktorý bol zároveň starostom Granady a zakrátko bol popravený. Federico sa rozhodol skryť rodinu u svojho priateľa Luisa Rosalesa. No 16. augusta 1936 bol po anonymnom udaní F.G. Lorca zatknutý pravicovým fanatikom Ramónom Ruizom Alonsom. Následne bol prevezený na prefektúru v Granade. Na základe údajného priznania, ktoré mal získať Ruiz Alonso, bol obvinený zo špionáže pre rusov, s ktorými mal byť v spojení cez rádio, zo spolupráce s Fernandom de los Ríos a z homosexuality. Nepomohli ani snahy Rosalesa a de Fallu o jeho záchranu. Federico García Lorca bol odsúdený na smrť prefektom Granady José Valdés Guzmánom. Bol popravený vo veku 38 rokov pravdepodobne skoro ráno 19. augusta 1936 na ceste medzi dedinami Víznar a Alfacar. Bol pochovaný v neoznačenom hromadnom hrobe spolu s ďalšími popravenými, blízko miesta, kde ich popravili. Jeho ostatky sa však doteraz nepodarilo nájsť. Podľa oficiálnej správy Lorca podľahol zraneniam, ktoré utrpel v dôsledku vojny.

 

Federico García Lorca bol od útleho detstva umelecky nadaný, keď si veľmi rýchlo osvojil ľudové piesne. Už ako veľmi mladý čítal diela Victora Huga či Miguela de Cervantesa. Okrem toho si obľúbil hru na klavír. Obdivoval [[Beethoven]]a, [[Chopin]]a, [[Debussy]]ho a ďalších. Písaniu sa začal venovať až po príchode na univerzitu.

 

Vo svojom diele sa neorientoval iba na jeden literárny druh a štýl. Písal tak poéziu ako i drámu a prózu. Pri písaní využíva rôzne prvky ako pieseň, refrén, voľný verš a podobne. Prejavuje sa ako bystrý pozorovateľ ľudovej hudby, reči a zvykov. Typickým znakom jeho poézie je to, ako dokáže zmeniť skutočný svet na imaginárny priestor pomocou metafory a využívanie symbolov, hlavne tradičných elementov v spojitosti so smrťou. Najčastejším symbolom je mesiac, ktorý predstavuje smrť, niekedy aj zmyselnosť, plodnosť a čistotu. Tečúca voda predstavuje životnú silu a naopak stojatá voda smrť. Krv a kôň sú symbolmi života a plodnosti, rastliny a kovy zasa smrti. Obľúbenými Lorcovými témami sú láska, smrť, detstvo a spoločnosť. Láska dáva zmysel erotike a sex je zdrojom energie, avšak ľúbostný vzťah je ničený neosobnosťou alebo spoločenskými pravidlami. Smrť môže byť dôsledkom neúspechu, je podávaná ako tajomstvo, ktoré vábi človeka. Detstvo- obdobie nevinnosti zobrazované práve cez pohľad dieťaťa na svet. Spoločnosť a jej morálne hodnoty majú na svedomí zničené životy a utrpenie jednotlivca.

 

Lorcova básnická tvorba sa dá rozdeliť na tri etapy podľa prevažujúcich vplyvov. Prvým je vplyv moderny. Z tohto obdobia pochádza zbierka Libro de Poemas z roku 1921. Je odrazom autorovho detstva a mladosti, za čím smúti. Je tu badať jasný vplyv Juana Ramóna Jiméneza a ďalších mladších modernistov.

 

Že sa u Lorcu prejavil práve surrealizmus je zásluhou hlavne Salvadora Dalího. Bol jedným z najdôležitejších ľudí vo Federicovom živote a to sa premietlo v tvorbe oboch umelcov. Životopisci oboch hovoria o Lorcovskom období v diele a živote Dalího a rovnako tak o Dalího období v Lorcovej tvorbe. Federico dokonca v roku 1926 o ich vzťahu napísal dielo Oda a Salvador Dalí.

 

V oblasti dramatickej tvorby je Lorca považovaný za jedného z najdôležitejších autorov 20. storočia v Španielsku. Je to divadlo veľmi poetické, tak ako v poézii s ohromným citom dáva do pohybu ústredné symboly, vďaka ktorým sa dostáva do bájneho, neexistujúceho sveta a pritom predkladá základné problémy existencie. Jeho hry sa dajú podeliť do štyroch skupín: frašky, komédie, tragédie a drámy. Najväčší úspech z jeho hier dosiahla trojica tragédií Bodas de sangre, Yerma a La casa de Bernarda Alba. Spájajú sa v nich tri základné esencie: mýtickosť, poetickosť a skutočnosť. Niektoré z jeho komédií a frašiek boli svojim obsahom natoľko provokatívne, že ich nebolo možné v tej dobe uviesť na scéne. Takýmito dielami sú napríklad El público a Así que pasen cinco años, ktorých témami sú revolúcia, homosexualita a zmysel života.

 

Nakoľko žil a tvoril v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia začlenil sa do skupiny španielskych spisovateľov nazývanej Generácia 27. Názov dostala podľa toho, že všetci jej členovia pôsobili okolo roku [[1927]] a nadviazali tak na tradíciu predchádzajúcej Generácie 98. Umeleckou hodnotou svojho diela sa dokonca stal jednou z najvýznamnejších osobností tejto generácie, ktorej ťažisko tvorili práve básnici.

 

 

== Externé odkazy ==

 

{{DEFAULTSORT:García Lorca, Fedrico}}