Carihradská konferencia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
+ iw + fotografie + bibliografia |
||
Riadok 1:
[[File:Constantinople Conference.jpg|thumb|250px|Delegáti konferencie]]
'''Carihradská konferencia''' trvala od [[23. december|23. decembra]] [[1876]] do [[20. január]]a [[1877]] v [[Carihrad]]e. Zúčastnili sa na nej zástupcovia [[veľmoc]]í – [[Spojené kráľovstvo]], [[Nemecko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Taliansko]], [[Rusko]] a [[Turecko]].
Řádek 5 ⟶ 6:
Od [[11. december|11. decembra]] do [[22. december|22. decembra]] sa konali predbežné zasadania, avšak bez tureckých predstaviteľov. Bolo prijaté stanovisko o vytvorení 3 autonómnych oblastí, z ktorých dve boli obývané bulharským obyvateľstvom. Vznikol projekt pre ich organizáciu. Spomínaný ruský projekt navrhoval bulharskú autonómnu oblasť, do ktorej malo patriť územie Mizie, Trácka a Macedónska. To sa však nepáčilo rakúsko-uhorskému misnistrovi zahraničných vecí, grófovi Andrássymu. Svoj odpor voči projektu vyjadril aj markíz Sollbery, ktorý navrhoval, aby sa bulharské územie rozdelilo na dve oblasti – východnú, s centrom v meste Târnovo a západnú, s centrom v Sofii (avšak bez oblasti Belomorie, Odrinska, Trácka a väčšej časti Rodop, aj napriek tomu, že oblasti mali bulharský charakter. Sollbery žiadal o vertikálne rozdelenie bulharského územia, pretože vedel, že vo východnej časti žijú predovšetkým Turci a Gréci, a preto toto územie musí mať samostatnú vládu.
[[File:Balkan boundaries1876map1914.png|thumb|400px|Bulharsko v súlade s rozhodnutiami konferencie]]
Hlavnou otázkou carihradskej konferencie nie je oslobodenie Bulharska, ale úloha zrovnoprávnenia záujmov veľmocí, ktoré chceli eliminovať vplyv Ruska na Balkáne. Preto spomínaný projekt odporúča autonómiu dvoch bulharských oblastí – nie štátu, alebo štátov, ani slobody a nezávislosti.
Řádek 16 ⟶ 18:
Carihradskú konferenciu oficiálne otvoril Savet Mehmed paša [[23. december|23. decembra]] [[1876]]. Otvorenie konferencie využil na možnosť prijatia novej tureckej ústavy. To sa však nepáčilo ostatným prítomným predstaviteľom. Avšak neustúpčivosť Turkov v otázke prijatia ich základného zákona štátu a zákulisné machinácie Anglicka blokujú jej hladký priebeh a privádzajú ju do absolútneho fiaska. Na protest proti Turecku, štáty, ktoré sa na konferencii zúžastnili, odvolali svojich veľvyslancov z Carihradu. Predstavitelia sa vôbec nedohodli, a tak sa Carihradská konferencia skončila núspechom.
== Bibliografia ==
* R.W. Seton-Watson. ''Disraeli, Gladstone and the Eastern Question: A Study in Diplomacy and Party Politics''. New York: W.W. Norton & Co., 1972. p. 108. ISBN 978-0-393-00594-3
* George Washburn. [http://books.google.com/books?id=404po9Wa7RoC&printsec=frontcover&dq=constantinople+conference+salisbury+sultan+1876&source=bl&ots=0Fm56PbKmT&sig=2iP1Jmgu9RYbIwywiZAEiqIhC5g&hl=en&ei=S1iqS7m3JJiM_AaA3bSnAQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=65&ved=0CLgBEOgBMEA#v=onepage&q=&f=false ''Fifty Years in Constantinople and Recollections of Robert College''.] Boston and New York: Houghton Mifflin, 1909. p. 115–119. ISBN 978-1-4067-0530-0
* H. Sutherland Edwards. [http://www.archive.org/stream/sirwilliamwhite00edwagoog/sirwilliamwhite00edwagoog_djvu.txt ''Sir William White K.C.B., K.C.M.G., For Six Years Ambassador at Constantinople''.] London: John Murray, 1902.
* Buckle G.E., W.F. Monypenny, [http://www.archive.org/stream/lifeofbenjamindi05monyuoft/lifeofbenjamindi05monyuoft_djvu.txt The Constantinople Conference,] in: ''The Life of Benjamin Disraeli, Earl of Beaconsfield''. Vol. VI, p. 84.
* Sneh Mahajan. [http://books.google.com/books?id=Wl7sYKcR6hwC&printsec=frontcover&dq=%22Sneh+Mahajan%22&hl=en&ei=MAiqS8KVMsSK_Ab3wYCyAQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CDMQ6AEwAA#v=onepage&q=&f=false ''British Foreign Policy, 1874-1914: The role of India''.] London and New York: Routledge, 2002. p. 40.
* L.S. Stavrianos. [http://www.serbianunity.net/culture/history/berlin78/index.html#Constantinople%20Conference Constantinople Conference,] in: ''The Balkans Since 1453''. Austin: Holt, Rinehart and Winston, 1963.
* [http://query.nytimes.com/mem/archive-free/pdf?_r=1&res=9C00E7DB1431E53ABC4950DFB467838D669FDE The Eastern Question. The Constantinople Conference. What May Be Expected from the Meeting. The Foreign Representatives and How They Are Treated. The Report of the American Consul General. Various Items of Interest.] New York Times, 31 December 1876.
* [http://query.nytimes.com/mem/archive-free/pdf?res=990CE5DE103AE63BBC4E52DFB766838C669FDE Turkey and the Great Powers. The Constantinople Conference. The Commissioners' Last Proposals to the Porte. An Ultimatum Presented the Great Dignitaries of State to Decide Upon an Answer.] New York Times, 16 January 1877.
* Conference de Constantinople. Reunions Préliminaires. Compte rendu No. 8. Scéance du 21 décembre 1876. Annexe III Bulgare. Règlement organique.
* Correspondence respecting the Conference at Constantinople and the affairs of Turkey: 1876–1877. Parliamentary Papers No 2 (1877). p. 140.
* Further Correspondence respecting the affairs of Turkey. (With Maps of proposed Bulgarian Vilayets). Parliamentary Papers No 13 (1877).
[[Kategória:Dejiny Bulharska]]
[[bs:Carigradska konferencija]]
[[bg:Цариградска конференция]]
[[de:Konferenz von Konstantinopel]]
[[el:Διάσκεψη της Κωνσταντινούπολης (1876)]]
[[en:Constantinople Conference]]
[[es:Conferencia de Constantinopla]]
[[fr:Conférence de Constantinople]]
[[hr:Carigradske konferencije]]
[[it:Conferenza di Costantinopoli]]
[[mk:Цариградска конференција]]
[[pl:Konferencja Konstantynopolitańska]]
[[pt:Conferência de Constantinopla]]
[[ru:Константинопольская конференция]]
[[sq:Konferenca e Stambollit]]
[[simple:Constantinople Conference]]
[[sr:Цариградска конференција]]
[[tr:Tersane Konferansı]]
[[uk:Константинопольська конференція]]
| |||