Socialistický štát: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok
Riadok 1:
{{neutralita}}
{{Pracuje sa2}}
 
[[Obrázok:Symbolics onthe banknotes of socialist state.jpg|thumb|Symbolika socialistického štátu na bankovkách_robotník s roľníčkou, nad nimi Lenin ako zakladateľ socialistického štátu]]
Řádek 6 ⟶ 5:
[[Obrázok:Socialist states by duration.png|right|thumb|Všetky socialistické štáty podľa trvania]]
 
[[Obrázok:41F80MJ0VQL_SL500_Rise_and_Fall_of_the_State_of_Socialism.jpg‎|thumb|Vzostup a pád socialistického štátu,Priemyselná spoločnosť a socialistický štát,David Lane,]]
 
'''Socialistický štát''' bol mocenským a organizačno-právnym usporiadaním spoločnosti v [[20. storočie|20. storočí]] v tých krajinách, ktoré v určitej etape vývoja smerovali k vybudovaniu [[socializmus|socializmu]] s cieľom vytvoriť cielene
Řádek 56 ⟶ 55:
* defin.sociálne práva,teda záruky sociálnych istôt pre každého občana,prístup ku kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom vzdelania, možnosť žiť životom cililizovanej bytosti podľa štandartov obvyklých v danej spoločnosti, bola garantovaná určitá osobná spotreba do určitého rozsahu.
 
Boli chápané nadštandartne pre široké vrstvy obyvateľov socialistického štátu, v minimálnom ale štandardnom rozsahu podľa ekonomickej úrovne danej krajiny (tj.v ČSSR takmer najvyššie)boli preposkytované príslušníkovpríslušníkom "zlikvidovaných" tried ako buržoázia, súkromní vlastníci, kulaci, cirkev ) a takmer žiadne pre väznených "nepriateľov režimu".
 
Nadštandartné a nad rámec tzv. sociálneho štátu propagovaného v demokratických štátoch boli sociálne práva:
Řádek 71 ⟶ 70:
Z tohoto hľadiska boli široko zaručované sociálne práva pre väčšinu občanov socialistického štátu aj popri obmedzovaní ich politických a občianskych práv zárukou dôstojného života. Náhľady na túto problematiku sa líšia kritikou podľa ideologickej a politickej príslušnosti kritizujúceho.
 
VKoncom prvej dekáde 2120.storočia sa začínazačala prejavovať snaha porovnávať atribúty socialistického štátu výlučne ako prejav totality a diktatúry, pričom sa zabúdazabúdalo, že tu bola jasne triedna diferenciácia prísne deklarovaná diktatúrou proletariátu a zmizol útlak vrstiev chudoby z prechádzajúcich spoločností, ktorý sa vždy skrýval pod pojem "prirodzeného stavu spoločnosti", zmizol.
Na druhej strane sa mylne sociálna demokracia snaží porovnávať atribúty socialsitického štátu s atribútmi tzv.sociálneho štátu, ktorý je však vo svojej podstate štátom kapitalistickým, uznávajúcim súkromné vlastníctvo a tolerujúcim tvorbu sociálnej nerovnosti a chudoby ako "prirodzeného stavu":<ref>Soumrak sociálního státu, Keller, Jan,2005, Sociologické nakladatelství SLON, Praha</ref>.