Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami

V systéme pomerného zastúpenia možno rozlišovať tri druhy kandidátnych listín, a to podľa kritéria, aké má právo volič zasahovať do štruktúry tejto listiny: prísne viazaná kandidátna listina (volič nesmie nijak s listinou manipulovať – nesmie škrtať kandidátov, nesmie meniť poradie kandidátov. Tento typ listiny sa využíval v Československu v 1. a 3. republike. Snáď najostrejšie poňatie tejto kandidátnej listiny predstavujú voľby, v nich sa hlasuje len o straníckych listinách bez mien kandidátov, ako v Izraeli), viazaná kandidátna listina (volič smie na jednej kandidátnej listine strany, hnutia či koalície, ktorej odovzdáva svoj hlas, robiť čiastkové úpravy, a to spravidla využitím zásady preferenčného hlasovania: voliči získavajú možnosť meniť poradie kandidátov na kandidátnych listinách jednotlivých strán či koalícií. V prípade Holandska a Dánska môžu takto označiť jedného kandidáta, v Grécku, Nórsku a Českej republike majú právo označiť viacerých kandidátov), voľná kandidátna listina (pri tomto chápaní kandidátnej listiny smie volič buď robiť zásadnejšie úpravy na jednej kandidátnej listine strany, hnutia či koalície, ktorej odovzdáva svoj hlas – napríklad formou škrtania či prepisovania kandidátov alebo prevádzať voľbu priamo výberom kandidátov z kandidátnych listín rôznych strán, hnutí či koalícií. Niekedy sa o tomto spôsobe hlasovania hovorí ako o kvázilistinnom. Všetky hlasy pre kandidátov určitej strany sú potom sčítané, a tak sa určí, koľko ktorá strana získava mandátov a aké je poradie kandidátov v rámci jednotlivých politických strán. Tento systém je známi z Fínska a Chile spred roka 1973. Platí zákonitosť, že čím je počet mandátov vo volebnom obvode väčší, tým viac ich rozdelenie odpovedá rozdeleniu názorov voličov. Voľné kandidátne listiny sú typické pre švajčiarsky volebný systém, v ktorom majú voliči pri voľbách do federálnej Národnej rady jednoznačne najväčšiu voľnosť. Napriek tomu túto možnosť využíva len veľmi malé percento z nich.

 

Zmiešaný volebný systém kombinuje prvky proporčných volebných systémov i väčšinových volebných systémov. Nie je stanovené, aký musí byť pomer medzi proporčnou a väčšinovou zložkou zmiešaného volebného systému, ale je zhoda, že odlišne musí byť volených aspoň 5 percent mandátov. Ďalšími charakteristickými znakmi zmiešaných volebných systémov je počet hlasov pre voliča, ktorý väčšinou disponuje dvoma hlasmi pre každú zložku zvlášť (nie vždy). Rôzne je riešený problém, či môže jedna osoba kandidovať ako vo väčšinovej, tak i v proporčnej časti. Kľúčová je potom otázka vzájomného vzťahu medzi väčšinovou a proporčnou časťou zmiešaného volebného systému. Na základe tohto vzťahu je prevádzaná typológia zmiešaných volebných systémom, ktorá vychádza z predpokladu, či sú obe zložky na sebe závislé alebo nie. Existujú dva základné typy zmiešaných volebných systémov: zmiešaný volebný systém závislej kombinácie (obe zložky – proporčná a väčšinová – sú v rámci jedného volebného systému na sebe závislé a úlohou jednej je teda vyvažovať alebo rekompenzovať účinok druhej) a zmiešaný volebný systém nezávislej kombinácie (naopak, obe zložky sú v rámci jedného volebného systému na seba celkom nezávislé).