Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 958 bajtov ,  pred 12 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
Výraz „volebný systém“ sa v odbornej literatúre i publicistike používa v niekoľkých významoch. Volebný systém možno veľmi všeobecne definovať podľa klasických definícií systému: volebný systém je súhrn všetkých jednotlivcov a inštitúcií (vrátane vzťahov medzi nimi), ktoré sa zúčastňujú volieb. Takého chápanie býva charakterizované ako sociologické. V užšom, podľa niektorých autorov normatívnom význame je volebný systém súhrnom všetkých pravidiel či sociologických noriem, ktoré regulujú volebné vzťahy. Toto chápanie zužuje sociologickú víziu volebného systému vlastne len na časť jeho štruktúry, a to do značnej miery na tú časť, ktorá je ovplyvniteľná subjektívnym rozhodnutím.
'''Volebné systémy''' sú spôsoby, akými sú vykonávané [[voľby]] v danej krajine. Na politiku v krajine majú dva druhy účinkov. Prvý je [[mechanický účinok]], druhý [[psychologický účinok]]. Mechanické účinky determinujú spôsob akým sú voličské hlasy "zamenené" na kreslá v zastupiteľskom zbore. Psychologické účinky volebných systémov ovplyvňujú správanie [[volič]]ov a [[politik]]ov, do značnej miery ovplyvňujú aj volebnú kampaň.
 
Najčastejšie je však výraz „volebný systém“ používaný pre označenie najvšeobecnejších častí uvedeného normatívneho vymedzenia. Potom je za volebný systém považovaný súhrn pravidiel daných rozhodnutím či voľby prebehnú podľa väčšinového princípu alebo podľa princípu pomerného zastúpenia, či podľa iného princípu.
Poznáme tri hlavné typy volebných systémov a to pluralitný, väčšinový a pomerný. V poslednej dobe však existuje stále viac tzv. zmiešaných volebných systémov, ktoré kombinujú prvky pomerných a väčšinových systémov.
 
Poznáme tri hlavné typy volebných systémov a to väčšinový, systém pomerného zastúpenia a zmiešaný.
 
== Väčšinový volebný systém ==
Volebné pravidlá ovplyvňujú správanie sa strán a voličov. Ovplyvňujú množstvo strán súperiacich vo voľbách. Pri pluralitnom zastúpení nemajú elity motiváciu vytvárať nové strany, keďže sa ťažko presadzujú, preto je strán málo. Pri väčšinovom zastúpení je počet strán takmer rovnaký ako pri proporcionálnom. Volebné pravidlá ovplyvňujú aj stratégie voličov a strán. Proporcionálne zastúpenie a veľké obvody bývajú ideologickejšie orientované, zatiaľ čo súdržnosť strán sa zvykne oslabovať pokiaľ majú voliči možnosť preferenčných hlasov v rámci strany. Malé obvody demotivujú malé politické strany. Dôležité je aj ovplyvňovanie taktiky voličov pri pluralitnom zastúpení (načo voliť niekoho, kto nemá šancu...), podobne je to aj pri hranici zvoliteľnosti (volebnej klauzuly) pri proporcionálnom zastúpení, kde si volič rozmyslí či dá svoj hlas strane, ktorá sa naisto nedostane do parlamentu a jeho hlas tak prepadne. Podľa výskumov je však miera taktizovania voličov nízka. Pri dvojkolových voľbách je zas otázna účasť voličov v prvom kole hlasovania.
 
=== Zoznam bibliografických odkazov ===
CABADA, L. – KUBÁT, M. et al. Úvod do studia politické vedy. Praha: Eurolex Bohemia, 2004. ISBN 80-86-432-63-7.
 
DANČIŠIN, V. O nedokonalosti volebných procedúr. Prešov: Reproma Prešov, 2005. ISBN 80-967171-8-1.
 
KREJČÍ, O. Kniha o volbách. Praha: Victoria Publishing, 1994. ISBN 80-85605-88-0.
 
ŘÍCHOVÁ, B. Úvod do současné politologie. Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178-628-4.
[[Kategória:Volebné systémy]]
 
260

úprav