Vezuv: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Erupcia v 79: -doplnenie
Riadok 71:
 
[[Súbor:Dahl-Vesuvius.png|thumb|left|[[Johann Christian Clausen Dahl|J. C. Dahl]]: Vybuchujúci Vezuv (1826)]]
Erupciu z roku 79 podrobne popísalopísal [[Plínius Mladší]] vo svojich dvoch listoch priateľovi Tacitovi (dnes sú tieto listy cenným dokumentom pre [[vulkanológ]]ov). ''„,,...Za nami sa dvíhal hustý,čierny mrak a zahaľoval zem ako potopa. Zotmelo sa, akoby niekto vzniesol lampu zo zatvorenej izby. Budovy sa triasli, akoby boli vytrhnuté zo svojich základov. Padal čoraz žeravejší a hustejší popol. Potom padali kúsky pemzy a sčervenené skaly, spálené a popraskané od plameňov. Mohli ste počuť kvílenie žien, plač detí a krik mužov. Veril som že umiera celý svet a ja s ním, až kým nevyšlo žltkasté Slnko a konečne neodhalilo krajinu pochovanú hlboko v popole ako v snehovej lavíne...“''
 
Výbuch bol obrovský. Priamo láva alebo sopečný popol zasypal päť miest: [[Pompeje]] (sopečný popol), [[Herculaneum]] (láva), [[Oplontis]] (láva a sopečný popol, [[Boscoreale]] a [[Stabiae]]. Priamo v Pompeiach bolo odhalených doteraz takmer 3000 dutín, v ktorých sa pôvodne nachádzali telá mŕtvych Pompejčanov - jednotlivci i celé rodiny s domácimi zvieratami. Vezuv mal do tej doby kužeľový tvar a jeho výška bola viac ako 2 000 m. Pri erupcii vyvrhol obrovské množstvo sopečných produktov, že steny [[Sopečný kráter|krátera]] sa zrútili dovnútra a vytvorila sa v nej [[kaldera]], v ktorej postupne narastal pri neskorších erupciách nový kúželkužel Vezuvu.
 
=== Neskoršie erupcie ===