Josif Vissarionovič Stalin: Rozdiel medzi revíziami

d
robot Zmenil: arz:چوزيف ستالين; kozmetické zmeny
(Revízia 2895640 používateľa Benko (diskusia) bola vrátená)
d (robot Zmenil: arz:چوزيف ستالين; kozmetické zmeny)
== Narodenie ==
[[Súbor:Stalin 1894.jpg|thumb|left|200px|Stalin v roku 1894.]]
Narodil sa [[18. december]]a [[1878]] v [[Gruzínsko|gruzínskom]] meste [[Gori]], ako dokazuje záznam z cirkevnej matriky v mieste rodiska (podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] 6. decembra). Tento dátum uvádzal Stalin až do roku [[1921]]. Po príchode k moci dátum svojho narodenia zmenil na [[21. december|21. decembra]] (9. decembra podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) [[1879]].<ref>Dátum 21. decembra 1879 uvádza i [[Allan Bullock]]: ''Hitler a Stalin. Paralelní životopisy.'' Mustang, Plzeň 1995, p. 13.</ref> Ruský spisovateľ [[Edvard Radzinskij]] argumentuje, že tak učinil, pretože v roku 1928 ešte nemal absolútnu moc a chcel svoje 50. narodeniny osláviť celoštátne.<ref>Edvard Radzinsky: ''Stalin. The First In-depth Biography Based on Explosive New Documents from Russia's Secret Archives'' ([[1997]]) ISBN 0-385-47954-9 (paperback)</ref> Od tej doby jeho priaznivci dodnes slávia jeho výročie narodenia v tento deň.
 
== Tbilisi a Batumi (1894–1907) ==
 
== Baku (1907–1910) ==
V roku 1908 bol Džugašvili zatknutý, podľa oficiálneho životopisu za ilegálnu politickú činnosť, pravdepodobne ale skôr za [[vydieranie]] obchodníkov v Tbilisi (ďalší svojrázny spôsob, ako zaopatriť sebe a strane peniaze). V nasledujúcich rokoch sa v Džugašviliho živote rýchlo striedali zatknutia, [[vyhnanstvá]], úteky… Keď S. Šaumjan v marci 1910 Stalina verejne obvinil z práce pre Ochranku, Stalin z Baku odišel do Petrohradu a už sa do neho nevrátil.<ref name = "Agent" />
 
== Petrohrad a Sibír (1910–1917) ==
No 22. apríla 1912 bol opäť zatknutý a v júli 1912 bol poslaný do vzdialenejších oblastí Sibíri, ale dlho tam nevydržal. V septembri 1912 utiekol do Petrohradu, kde organizoval volebnú kampaň do IV. dumy. V októbri 1912 si Lenin pozval Džugašviliho na koberček do [[Krakov]]a. Lenin kritizoval paktovanie boľševikov s menševikmi. V decembri 1912 prišiel Džugašvili na Leninovo pozvanie do Krakova po druhý raz – tentoraz kvôli štúdiu národnostnej otázky. Preto pobudol v januári a februári [[1913]] vo [[Viedeň|Viedni]]. Zišiel sa tam s Trockým. Výsledkom bola publikácia ''Národnostná otázka a sociálna demokracia'', ktorú podpísal pod novým pseudonymom ako ''K. Stalin''. Po návrate do Petrohradu býval u Skrajabinových (Molotova). 23. februára 1913 bol zatknutý a júni 1913 odsúdený na 4 roky vyhnanstva do Kostiny, kde býval so Sverdlovom. Na začiatku roku 1914 bol prevelený do stanice [[Kurejka]] za polárny kruh. Odtiaľ už nemohol utiecť. Rezignoval preto na politiku.
 
21. marca [[1917]] využil pád cárskeho režimu a za 4 dni sa legálne vrátil do Petrohradu a opäť býval u Allilujevových. Kamenev, Stalin a Muranov prevzali ''Pravdu''. Pôvodne propagovali spojenectvo so všetkými stranami ľavého spektra a opätovné zjednotenie SDRSR. Keď sa Lenin 16. apríla 1917 vrátil do Ruska, ani Stalina nepozdravil a povedal mu: "Čo to v tej ''Pravde'' píšete za táraniny?" ''Pravda'' preto po príjazde Lenina prijala jeho ideu nezmieriteľného boja proti dočasnej vláde. Vo voľbách do ÚV potom získal tretí najvyšší počet hlasov (po Leninovi a [[Grigorij Jevsejevovič Zinoviev|Zinovievovi]]). V máji 1917 Lenin vytvoril štvorčlenné byro ÚV v zložení Lenin, Zinoviev, [[Lev Borisovič Kamenev|Kamenev]] a Stalin. Od júla 1917, kedy Lenin odišiel do ilegality, viedol Stalin toto byro aj ÚV. Počas [[Veľká októbrová socialistická revolúcia|novembrového prevratu]] hral Stalin zanedbateľnú úlohu, lebo VOSR viedol Lenin a Trockij.
 
== Občianska vojna (1917–1920) ==
Za oveľa pravdepodobnejšiu je historikmi považovaná možnosť, že Berija úmyselne zdržal privolanie lekárskej pomoci a napomohol tak k Stalinovej smrti. Podľa niektorých spolupracovníkov túto verziu niekoľkokrát potvrdil v súkromných rozhovoroch krátko po Stalinovej smrti, v ktorých so sebavedomým úsmevom niekoľkokrát povedal vetu „Ja som ho odstránil...“
 
Zabalzamované telo Stalina umiestnili do [[Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina|Mauzólea Lenina]], ktoré sa v r. 1953-1961 volalo Mauzóleum V. I. Lenina a I. V. Stalina. Na základe uznesenia XXII. zjazdu z 30. októbra 1961, v noci z 31. októbra na 1. novembra 1961 Stalinovo telo vyniesli z mauzólea a pochovali do hrobu pri kremeľskom múre.
 
== Vyznamenania ==
* [[Rad Víťazstva]] (1943, 1945),
* 3x [[Rad Červenej zástavy]]
* [[Rad Lenina]] (1939, 1945, 1949)
* [[Rad Suvorova]] 1. stupňa (1943).
 
[[an:Josef Stalin]]
[[ar:جوزيف ستالين]]
[[arz:يوسفچوزيف ستالين]]
[[ast:Yósif Stalin]]
[[az:İosif Stalin]]
118 189

úprav