Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami

'''Stredoveká gréčtina''' je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6. storočiestoročia -do roku [[1453]] po Kr., keď [[Osmanská ríša|Turci]] dobyli [[Konštantínopol]].

V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)|byzantská gréčtina]], ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického [[Helenistické koiné|koiné]].

Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena {{cudzojazyčne|grc|''η''|klasická (éta,E)|/ē/}} na íta (I){{cudzojazyčne|grc||ítu|/ī/}}. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku [[Kapadókia|kapadóckych]] a [[Pontus|pontských]] Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v [[Itália|Itálii]].

Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjaťvyvíjať separovane. Dodnes žije v [[Alexandria|Alexandrii]] grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.

Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu[[Istanbul]]u, [[Grécko|Grécka]] a západnej [[Anatólia|Anatólie]] a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na [[Cyprus|Cypre]]. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.

[[Latinčina|Latinské]] slová Gréci prebrali od [[Rimania|Rimanov]], ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej doby, sa Rimania z Grékmi na východe [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] asimilovali a úplne helenizovali. Avšak veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:

!stredoveká gréčtina||čítaniefoneticky||nová gréčtina||čítaniefoneticky||latinský prekladekvivalent||style="text-align:left"|slovenský preklad

|{{cudzojazyčne|grc|αύγουστος|pc=n}}||/afgustos/||colspan="2"|''hist. titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|augustus|pc=n}}||style="text-align:left"|Augustus, titul rímskeho cisára

|{{cudzojazyčne|grc|καίσαρ|pc=n}}||/kēsar/||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|caesar|pc=n}}||style="text-align:left"|cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka

|{{cudzojazyčne|grc|κομής|pc=n}}||/komīs/||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|comes|pc=n}}||style="text-align:left"|komes, vysoký štátny úradník

|{{cudzojazyčne|grc|οσπίτιον|pc=n}}||/ospītion/||{{cudzojazyčne|el|σπίτι|pc=n}}||/spīti/||{{cudzojazyčne|la|hospitum|pc=n}}||style="text-align:left"|dom

|{{cudzojazyčne|grc|φόρος|pc=n}}||/fōros/||{{cudzojazyčne|el|πλάκα|pc=n}}||/plāka/||{{cudzojazyčne|la|forum|pc=n}}||style="text-align:left"|námestie

|{{cudzojazyčne|grc|φούρνος|pc=n}}||/fūrnos/||{{cudzojazyčne|el|φούρνο|pc=n}}||/fūrno/||{{cudzojazyčne|la|fornus|pc=n}}||style="text-align:left"|pec

|{{cudzojazyčne|grc|ταβέρνα|pc=n}}||/tavērna/||{{cudzojazyčne|el|ταβέρνα|pc=n}}||/tavērna/||{{cudzojazyčne|la|taverna|pc=n}}||style="text-align:left"|reštaurácia,hostinec