Grécka hudba: Rozdiel medzi revíziami

Ľudová grécka hudba sa začala formovaformovať približne v 9 stor. a vychádza z antickej a byzantskej ľudovej hudby. Zaraďujeme ju do orientálnych štýlov. Grécky folklór bol ovplyveňenýovplyvenený hlavne počas tureckej nadvlády, kedy sa často spievalo o odboji proti Turkom, tak vznikli tradičné ľudové zbojnícke piesne (''kleftika tragoudia''). Grécka hudba je odlišná v rôznych časťiachčastiach Grécka. Štýl, ktorý tu bol opísaný je charakteristický pre pevninské Grécko, najčastejšie hudobné nástroje sú klarinet (''klarina'') a lauto, prípadne [[úd (hudobný nástroj)|úd]] (''oudi''), čo sú orientálne mandolíny. Hudba pevninského Grécka je veľmi odlišná od ostatnej balkánskej hudby. Každý kraj pevninského Grécka má niečo špecifické. [[Epirus]] je známy pomalými piesňami, známymi ako ''miroloi'', tieto piesne sú monotonické a ich pôvod je ešte zo staroveku. [[Tesália]] má melodickjejšie piesne, známe sú tu hlavne piesne gréckeho nomádskeho kmeňa [[Sarakacani|Sarakacanov]]. Piesne [[Rumélia|Stredného Grécka]] a [[Peloponéz]]u sú veľmi rýchle.Trocha odlišný štýl pevninskej gréckej hudby nájdeme v [[Macedónia|Macedónií]] a [[Západná Trácia|Trácií]], tamojšie piesne sa podobajú balkánskemu štýlu, predovšetkým bulharským piesňam. V pevninskom Grécku sa sa tancuje tanec ''Syrtos'', ''Karagouna'', ''Sta tria'', ''Kleistos'', ''Kalamatianos'', ''Tsakonikos'' a najpopulárnejší tanec je určite akrobatické ''Tsamiko''.