Pieninské bradlové pásmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Vznik a vývoj: obr. a menšie štylistické zmeny |
spresnenie |
||
Riadok 13:
== Geológia ==
=== Stratigrafia ===
V súvrstviach bradlového pásma začínajúcich [[stredný trias|stredným triasom]] a končiacich vrchným [[senón]]om, ktoré pôvodne tvorili normálny vrstevný sled, niekedy s kratšími prerušeniami sedimentácie ([[hiát (geológia)|hiátmi]]), sa vedľa seba nachádza viacero vrstevných sledov nerovnakého vývinu, ktoré boli na seba neskôr ponasúvané:
# [[Czorsztynská jednotka]] alebo tiež čorštynský, podľa lokality [[gmina Czorstyn|Czorstyn]] v Poľsku, je najsevernejšia, tvorená jurskými sedimentami plytkovodného prostredia<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I.">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>, typická hiátom v spodnej kriede a charakteristickými pestrými slieňmi [[alb]]ského až [[mástricht]]ského veku<ref name="Vysvetlivky ku geologickej mape">Biely, A. (Editor) 1996: ''Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska (1 : 500 000)'' GÚDŠ, Bratislava, 76 s.</ref>.
Řádek 26 ⟶ 27:
Bradlové pásmo je chápané buď ako južná časť Vonkajších Karpát<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I."/>)<ref name="Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R."/> alebo ako severná časť Centrálnych Západných Karpát<ref>Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.</ref>. Môže byť chápané aj ako hlavná súčasť rozsiahlejšieho [[považsko-pieninské pásmo|považsko-pieninského pásma]].
=== Tektonika ===
Z pohľadu laramskej stavby tvoria bradlové pásmo tri tektonické jednotky. Zo spodu na vrch sú to:
* šarišská jednotka - staršie chápaná ako jednotka grajcarka a krynická jednotka, je nasunutá na magurské flyšové príkrovy
* subpieninská jednotka - zahŕňa plytkovodnejšie sledy: czorsztynskú, niezdickú a czertezickú jednotku; je nasunutá na šarišskú
* pieninská jednotka - tvorená hlbokovodnými sledmi kysuckej jednotky, miestami ju zrejme prekrývajú jednotky centrálnokarpatského alebo penninického pôvodu
=== Vznik a vývoj ===
Řádek 35 ⟶ 42:
V [[bajok]]u v [[stredná jura|strednej jure]] (počas krasínskej fázy) sa tento priestor začal členiť na dve časti, v dôsledku vynárania tzv. [[Čorštynský chrbát|Czorstynského chrbátu]]. Severnú časť tvorila [[Magurská panva]] a južnú [[kysucká panva]] (označované niekedy tiež pieninská). Výzdvih Czorstynského chrbátu bol spojený s rotáciou (tilting) blokov kôry severnej časti oceánu [[Tethys (more)|Tethys]] <ref>Aubrecht, R., Sýkora, M., 2004: [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume17/G17-015.pdf ''Jurassic-Cretaceous Evolution of the Czorsztyn Unit (Pieniny Klippen Belt, Western Carpathians): New Aspects.''] Geolines, 17, s. 15-16</ref>. Na severnom okraji kysuckej panvy sa v tomto období usadzovali plytkovodné vápence czorsztynskej jednotky, na juhu to boli hlbokomorské súvrstvia kysuckej jednotky. Už v [[bat]]e sa však pieninská panva začala rozpadať, vznikol [[rift]], pozdĺž ktorého sa začala vytvárať nová [[oceánska zemská kôra|oceánska]] alebo suboceánska kôra, tzv. [[váhikum]]. To je dnes považované za pokračovanie južného [[Penninikum|penninika]] [[Alpy|Álp]] (dnes uzavretý Piemontsko-ligurský či Južný Penninický oceán, na slovensku označovaný aj ako [[Váhický oceán]]). Tento menší oceán, ktorý bol súčasťou väčšieho [[Tethys (more)|Tethysu]] sa pričinil spolu s ďalšími novovznikajúcimi oceánmi o rozpad územia [[Pangea|Pangey]] na dve časti, južnú [[Gondwana|Gondwanu]] a severnú [[Laurázia|Lauráziu]].
Na začiatku kriedy stále pokračovalo rozpínanie oceánskeho dna Váhického oceánu. V [[berias]]e až [[valanžin]]e došlo počas walentowskej fázy k poklesávaniu magurskej panvy a vytvoreniu Ligurského oceánu <ref name="Origin and growth">Plašienka, D.; 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/P/Plasienka.pdf ''Origin and growth of the Western Carpathian orogenetic wedge during the mesozoic.''] in Michalík, J., Šimon, L., Vozár, J., Geologica Carpathica Special Issues, 53, Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002</ref>. Čorštynský chrbát nakoniec celkom poklesol pod hladinu mora. V neskoršom období od strednej do vrchnej kriedy sa usadzovali najmä [[slieň|sliene]]. V senóne sa pasívny styk Váhika s južnejšími jednotkami narušil a začala [[subdukcia]], tzv. selecká fáza<ref name="Origin and growth"/>. Po jej skončení na rozhraní kriedy a paleogénu začala kolízia centrálnokarpatského orogénneho klinu s kôrou oravika<ref name="Plašienka, D."/>. Druhotné komplexy týchto hornín boli najprv intenzívne zvrásnené v tzv. [[Laramská fáza|laramskej fáze]] (alebo jarmutskej fáze) alpínskeho vrásnenia začiatkom [[paleogén]]u. Mohutný tlak z juhu spôsobil, že jednotlivé vrstvy boli rozlámané a presunuté na seba, čím sa ich plocha výrazne zmenšila. Vrásnenie malo za následok vznik severne uklonenej [[vrása|vrásovo]]-[[Príkrov (geológia)|príkrovovej]] stavby.
Koncom [[oligocén]]u horotvorná činnosť v oblasti Západných Karpát pokračovala počas helvétsko-sávskej fázy. Po tom čo začiatkom miocénu došlo k subdukcii podložia flyšového pásma (tzv. Magurského oceánu) začal blok Centrálnych Západných Karpát rotovať. Uvoľnenie obrovského tlaku, ktorý nastal pri nerovnakej rýchlosti subdukcie na západe a východe, mal za následok smerne posuvný pohyb jednotlivých jednotiek a ich značnú deštrukciu. Bradlové pásmo v tomto období fungovalo na západe ako ľavostranná (sinistrálna) a na východe ako pravostranná (dextrálna) [[strižná zóna]]<ref>Ratschbacher, L., Frisch, W., Linzer, H.G., Sperner, B., Meschede, M., Decker, K., Nemčok, M., Nemčok, J., Grygar, R., 1993: ''The Pieniny Klippen Belt in the Western Carpathians of northeastern Slovakia: structural evidence for transpression.'' Tectonophysics, 226, p. 471-483</ref>. Tieto pohyby mali za následok vznik dvoch paniev typu [[pull-apart panva|pull-apart]], na západe to bola [[Viedenská panva|Viedenská]] a na východe [[Východoslovenská panva]]. Vzniklo tak mnoho úzkych a vysokých [[antiklinála|antiklinál]]. Nesúrodý podklad sa však nevrásnil harmonicky. Tvrdé vápencové jadrá antiklinál sa správali inak ako ich slieňový obal, keďže boli podstatne pevnejšie a odolávali tlaku odtrhli sa a vytvorili v slieňoch [[šošovka (geológia)|šošovky]]. Pri ďalšom stláčaní sa tieto šošovky vápencov v slieňoch rôzne pohybovali - ako hrozienka v ceste<ref name="Mišík, 1976">Mišík, M., 1976: ''Gologické exkurzie po Slovensku.'' SPN, Bratislava, 276 s.</ref>.
| |||