Princíp superpozície: Rozdiel medzi revíziami

Základnými rovnicami elektromagnetizmu sú tzv. [[Maxwellove rovnice]]. Tieto popisujú, ako elektrické pole (popísané vektorom intenzity <math>\vec{E}</math>) a magnetické pole (popísané vektorom indukcie <math>\vec{B}</math>) navzájom ovplyvňujú a ako na nich vplýva elektrický náboj (popísaný svojou hustotou <math>\varrho</math>) a elektrický prúd (popísaný tzv. hustotou prúdu <math>j</math>). Dôležité je však to, že všetky štyri rovnice sú v neznámych <math>\vec{E}</math> a <math>\vec{B}</math> a tiež v nábojoch i prúdoch lineárne - vďaka tomu môžeme aj v elektromagnetizme používať princíp superpozície. Podľa neho ak náboj <math>Q_1</math> v nejakom bode priestoru vytvorí v pozorovacom bode P elektrickú intenzitu <math>\vec{E}_1</math> a náboj <math>Q_2</math> umiestnený v inom bode priestoru vytvorí v bode P elektrickú intenzitu <math>\vec{E}_2</math>, tak ak budeme skúmať elektrickú intenzitu v bode P za súčasnej prítomnosti oboch nábojov, nameriame <math>\vec{E}_1+\vec{E}_2</math>. Rovnaké konštatovanie platí aj pre magnetické polia vytvárané viacerými rozličnými prúdmi v priestore, veľkosť výsledného vektora magnetickej indukcie môžeme nájsť ako súčet indukcií vytváraných jednotlivými prúdmi.