|
Spočiatku Atiku obývali meditereánski predgrécky kmeň [[Pelasgovia]], ktorí tu vytvorili vyspelú civilizáciu. Prví [[Gréci]] na území Atiky boli [[MykénčaniaAchájci]], ktorí tu založili mesto [[Atény]]. Achájci sa tu usadili medzi 4.-3. stor. pred Kr. V polovici 2. tisícročia pred Kr. sa tu začali usadzovať grécke kměne [[Ióni|Iónov]], ktorí splynuli s gréckymi Mykénčanmi (Achajci). NeskôrExistuje aj teória, podľa ktorej sú Ióni potomkovia Achajcov a teda Atiku obývali kontinuálne, prípadne, že Ióni sú potomkovia hellenizovaných Pelasgov, ktorí Atiku obývali už pred [[Mykénska kultúra|Mykénskou civilizáciou]]. Niečo podobné tvrdili aj klasickí Aténčania, keď hovorili, že obyvatelia Atiky sú autochtónnym obyvateľstvom. V klasickom taroveku bola Atika kolískoucentrom gréckej a teda aj európskej civilizácie, v tejto dobe sa tu rozprávalo gréckou[[Atická attičtinougréčtina|atickou gréčtiou]], ktorá je považovaná za gréčtinu starovekej kultúry. Okrem Atén sa tu nachádzali mestá ako [[Sunion]], [[Maratón|Marathon]], [[Eleusina]], [[Pireus]], či [[Megara]] (Jej obyvatelia však boli [[Dóri]]). Kraj vyplienili Peržania a odohrávali sa tu bitky [[Grécko-perzské vojny|Grécko-perzských vojen]] (bitka[[Bitka pri MarathoneMaratóne]], [[Bitka pri Salamíne]]). AttikuV 4. stor, po bitke pri [[Chaironeia|Chaironei]] Atiku ovládol [[Macedónia|macedónsky]] kráľ [[Filip II. (Macedónia)|Filip]] a jeho syn [[Alexander Veľký]]. Potom kraj v 1 stor. p.n.l. ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]], ktorí tu potom zvádzali boje s gréckym kráľom [[Mithridates|Mithridatom]], kráľom [[Pontos|Pontu]].
V rímskej dobe bola Atika z hľadiska kultúry dôležitým miestom. Korintský prieplav sa chystal vysekať už Caesar, no tento zámer sa mu nepodarilo uskutočniť pre náhlu smrť. Nastáva postupný rozmach kresťanstva, po ceste [[Svätý Pavol|Svätého Pavla]].
V rímskej dobe bola Atika z hľadiska kultúry dôležitým miestom. Korintský prieplav sa chystal vysekať už Caesar, no tento zámer sa mu nepodarilo uskutočniť pre náhlu smrť. V r. 395 n.l. sa Atika dostala do [[Východorímska ríša|Východorímskej]] (gréckej Byzantskej ríše). Atiku vyplienili rôzne barbarské kmene, v 4. a 5. stor. to boli [[Góti]], v 5 stor. Huni a v 6-8. storočí kraj vyplienili slovanské kmene [[Milingovia|MilingovSlovania]], hoci [[Slovania]]tí [[Rumélia|Stredné Grécko]] nikdy trvalo neosídlili. Slovanské nebezpečenstvo sa podarilo Grékom zničiť definitívne až v 9 storočí. Význam Atiky upadol v 6. storočí, kedy boli zatvorené aténske akadémie a z kraja sa stala iba chudobná oblasť, pričom rozhodujúcu úlohu mali teraz v štáte predovšetkým anatólski[[Maloázijskí Gréci]]. Z Atén však pochádzala aj cisárovná IriniIrena. Po zničení Slovanov bola Atika súčasťou správneho celku thémy [[Hellas (théma)|Hellas]]. Keď [[križiaci]] v r. [[1204]] dobyli [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] dostáva sa Atika do európskeho Latinského cisárstva, ktoré ovládalo aj [[Istanbul|Konštantinopol]]. V r. 1261 sa však Byzancia obnovila, avšak Atika ostala pod správou Európanov v štáte Atény. V tomto období prichádzajú do Atiky z dnešného južného [[Albánsko|Albánska]] kmene [[Arvaniti|Arvanitov]],. ktoríTých súdo jazyovoGrécka pribuznípozývali svládnuce Albáncamimosnosti. V Atike, na rozdiel od Boiótie bolo grécke obyvateľstvo zdecimované rôznymi vojnami a tak tu Arvaniti získali prevahu, keď splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Výnimkou bolo iba mesto [[Megara]] a ostrovy [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamina]] a [[Atény]] kde stále žili Gréci, ktorí až do 20 stor. rozprávali starým atickým dialektom. Aeginske obyvatelľtvo síce Turci zmasakrovali a Benátčania ostrov osídlili Arvanitmi, no neskôr sa sem presídlili takmermnohí všetci Aténčania-[[Gréci]] z Atiky. Do mesta [[Pireus (prístav)|Pireus]] neskôr prišli Gréci z ostrovov. Arvaniti sa tu podrobili gréckym šľachticom a pokladali sa za Grékov, pričom rozprávali albánskym jazykom. V 15. storočí ovládli Atiku [[Turci]], ktorí neskôr zriadili v aténskej Akropole pevnosť, v byzantskej dobe slúžila ako [[kostol]]. V nasledujúcich storočiach sa v Atike usadila aj židovská komunita a niekoľko Arvanitov prestúpilo na islam. V 19 storočí povstalo grécke obyvateľstvo na [[Peloponéz]]e a v južnom Grécku proti [[Osmanská ríša|Turkom]], ktorých tiež za pomoci Arvanitov porazili a v roku [[1830]] bolo vyhlásené [[Grécke kráľovstvo]]. Hlavným mestom sa stala dovtedy malá dedina [[Atény]] (Athina). Turecké vojská sa stiahli z pevnosti na [[Akropola|Akropole]], ktorú sa v minulosti Benátčanom podarilo zbombardovať a tak sa poškodil [[Partenón]], ktorý bol dovtedy v relatívne dobrom stave. Údaje o počte obyvateľstva z 19 stor. hovoria, že v Atike žilo 22 000 obyvateľov, z toho 11 000 [[Gréci|Grékov]], 7000 [[Arvaniti|Arvanitov]] a ostatok 4000 obyvateľov tvorili hlavne [[Turci]] a [[Židia]]. Gréckohovoriace obyvateľstvo bolo sústredené hlavne v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], [[Aigina|Aigine]] a v meste [[Keratea]]. Atény potom osídlili Gréci z rôznych častí Grécka a [[Anatólia|Anatólie]]. Prístav Pireus bol osídlený Grékmi z neďalekých ostrovov. Po katastrofe v gréckom maloázijskom meste [[Izmir|Smyrna]] sa odtiaľto do Atiky prisťahovalo približne 200 000 Grékov. Po následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva v r. 1923 sem prišiel ešte raz taký počet [[Maloázijskí Gréci|Anatólskych Grékov]].
V 19. storočí povstalo grécke obyvateľstvo na [[Peloponéz]]e a v južnom Grécku proti [[Osmanská ríša|Turkom]], ktorých porazili a v roku [[1830]] bolo vyhlásené [[Grécke kráľovstvo]]. Hlavným mestom sa stalo dovtedy malé mesto [[Atény]] (Athina). Turecké vojská sa stiahli z pevnosti na [[Akropola|Akropole]], ktorú sa v minulosti Benátčanom podarilo zbombardovať a tak sa poškodil [[Partenón]], ktorý bol dovtedy v relatívne dobrom stave. Začiatkom 19. stor. sa v Atike, hlavne v okolií [[Maratón]]a usadili grécki pastieri [[Sarakatsáni]] z kraja [[Evrytania]].
Údaje o počte obyvateľstva z 19. stor. hovoria, že v Atike žilo 22 000 obyvateľov, z toho 11 000 [[Gréci|Grékov]], 7000 [[Arvaniti|Arvanitov]] a ostatok 4000 obyvateľov tvorili hlavne [[Turci]] a [[Židia]]. Gréckohovoriace obyvateľstvo bolo sústredené hlavne v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], [[Aigina|Aigine]] a v meste [[Keratea]].
Atény potom osídlili Gréci z rôznych častí Grécka a [[Anatólia|Anatólie]]. Prístav [[Pireus]] bol osídlený Grékmi z neďalekých ostrovov. Po ustanovení gréckej moci vidiecku Atiku osídlili mnohí Gréci z [[Grécke ostrovy|gréckych ostrovov]], ktori tu založili mnohé mestá, potom, čo sem prišli za prácou. Gréci z ostrovou osídlili aj centrum [[Atény|Atén]], Plaku. Založili aj atické mestá ako bolo napr. [[Pendeli]] či [[Dionysos (mesto)|Dionysos]].
Po katastrofe v gréckom maloázijskom meste [[Izmir|Smyrna]] sa odtiaľto do Atiky prisťahovalo približne 200 000 Grékov. Po následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva v r. 1923 sem prišiel ešte raz taký počet [[Maloázijskí Gréci|Anatólskych Grékov]], ktorí pri Aténach založili mestá ako, [[Nea Smyrni]], [[Nea Ionia]], [[Kesaria]], [[Kallithea]], [[Nea Makri]], [[Nea Palatia]] a [[Palea Fokea]]. [[Maloázijskí Gréci]] sa usadili vo veľkom počte aj v [[Pireus|Pireu]], [[Lavrio|Lavriu]] a v meste [[Eleusina]], kde tvoria vačšinu.
== Moderná Atika ==
[[File:Hellas linguae.jpg|thumb|200px|Etnická mapa južného Balkánu a západnej [[Anatólia|Anatólie]] do r.1923, [[Gréci]]=modrá farba, väčšina Grékov zo západnej Anatólie sa usadilo práve v Atike.]]
Arvaniti dnes žijú predovšetkým v malých mestách východnej Atiky. Starí obyvatelia Atén a južnej Atiki (Gréci) ešte poznajú grécky dialekt tohto regióna. Vďaka Aténam a Pireu patrí dnes Atika k vyspelím gréckym krajom. Atika je aj centrom Maloázijských Grékov. V Attike dnes žije viac ako 3,5 milióna obyvateľov, pričom väčšina sa sústreďuje v okolí Atén. V r. 1976 sa zistilo že v Atike a v [[Boiótia|Boiótií]] žije dokopy okolo 140 000 Arvanitov. Dnes si Arvaniti v Atike udržujú svoj jazyk v atických dedinách, mnoho sa však vysťahovalo do Atén, kde sa helenizovali či pomiešali s Grékmi, ktorí AtényAtiku osídlili z rôznych regiónov Grécka a [[Anatólia|Anatólie]]. Starí obyvatelia Atén, [[Aegina|Aegíny]] a južnej Atiki (Gréci) ešte poznajú grécky dialekt tohto regióna. Vďaka Aténam a Pireu patrí dnes Atika k vyspelím gréckym krajom. Atika je aj centrom [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]]. V Atike dnes žije viac ako 3,5 milióna obyvateľov, pričom väčšina sa sústreďuje v okolí Atén. Územie Atiky je aj [[turizmus|turistickým]] centrom, nakoľko sa tu nachádza mnoho starogréckych pamiatok. Známe mestá sú tu okrem Atén (Athina) aj mestá ako Nea Ionia a Nea Smyrni, kde žije dokopy okolo 130 000 anatólskych Grékov iné mestá sú [[Peristeri]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Zografu]], [[Ajios Dimitrios]] či [[Acharnes]]. Mestom utečencov je určite v Atike mesto [[Kallithea]], kde boli spočiatku v dvadsiatych rokoch usadení anatólski Gréci, neskôr v tridsiatych rokoch Gréci z [[Krym]]skej oblasti a nakoniec v deväťdesiatych rokoch Gréci z [[Arménsko|Arménska]], [[Gruzínsko|Gruzínska]] a [[Rusko|Ruska]]. Mestská časť [[Tzitzifies]] bola v dvadsiatych rokoch známa hlavne kvôli hudobnému štýlu anatólskych Grékov, rembetiko ktorý sa odtiaľto rozširoval do celého Grécka. Pôsobili tu slávni speváci ako [[Markos Vamvakaris]], [[Yorgos Zambetas]] či [[Manolis Chiotis.]]. V Aténach žije aj [[židia (etnikum)|židovské]] obyvateľstvo.
[[Kategória:Polostrovy Grécka]]
|
