Patra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Epikouros (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: lmo:Patrass; kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[FileSúbor:Patras Cathedral.jpg|thumb|300px|Katedrála [[Svätý Andrej|''Ajios Andreas]]''.]]
'''Patra''', [[Gréčtina|gr.]] Πάτρα, [[Starogréčtina|starogrécky]] Πάτραι (Patrai), je mesto v [[Grécko|Grécku]], je hlavným mestom [[Peloponéz]]u a kraju [[Achaia]]. Žije tu približne 220 000 obyvateľov. Periféria Patrasu zahřňa aj menšie mestá [[Rio]], [[Paralia (Achája)|Paralia]], [[Vrachneika]], [[Arachovitika]] a [[Messatida]]. Z hľadiska dopravy a priemyslu je Patra dôležitým prístavným mestom.
 
== História ==
 
'''Starovek'''
[[FileSúbor:Patrasodeum.jpg|thumb|left|Rímsky Odeon]]
Mesto bolo založené v staroveku, podľa [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]] ho založil hrdina [[Patreus]], ktorý bol [[Achájci|Achájec]] a z oblasti Patrasu vyhnal [[Dóri|Dórov]] a [[Ióni|Iónov]]. Vďačný achájski obyvatelia po ňom následne pomenovali mesto. Mesto ležalo na výhodnej polohe a preto mali o neho záujem rôzne grécke štáty. Patra bola súčasťou [[Achájsky spolok|Achájskeho spolku]]. V roku 146 pred Kr. mesto ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]], za cisára [[Augustus|Augusta]] sa tu usadili niekoľkí rímski veteráni. Patra mala určitý status autonómie a grécke obyvateľstvo z okolitého kraja sa začalo sústreďoať v meste. Patra bola hlavným mestom provincie ''Achaia'', ktorá zahřňala veľkú časť [[Grécko|Grécka]]. Počas rímskej doby mesto zažilo veľký rozmach, postavili sa tu mnohé stavby, ako [[Fórum|fórum]] a [[Amfiteáter|amfiteáter]], ktoré sa zachovali dodnes. V meste pôsobil aj [[Sv.Pavol]], ktorý obrátil mnoho [[Gréci|Grékov]] na kresťanstvo. Od roku 395 patrí Patra do Východorímskej ([[Byzantská ríša|Byzantskej]]) ríše. Obyvatelia už vyznávali kresťanstvo.
 
'''Stredovek'''
[[FileSúbor:Apollon theatre.JPG|thumb|[[Apollon Theatre (Patras)|Apolónovo divadlo]].]]
 
Obdobie prosperity sa končí v 7 stor., kedy mesto viackrát ohrozovali [[Slovania]], ktorí sa usadzovali na [[Peloponéz]]e. Začiatkom 8. stor. Slovania vyplienili okolitý kraj a mnohé grécke dediny, pretože boli nespokojní s presídlovaním, byzantská vláda totiž začala Slovanov odvážať až na perzskú hranicu. V roku 807 však [[Gréci]] na čele cisára [[Nikeforos|Nikefora]] Slovanov porazili pri meste Patra, ktoré sa snažili dobyť. Gréci toto víťazstvo pripisovali pomoci [[Sv. Andrej|Sv. Andreja]]a. Väčšina Slovanov bola následne odvedená na perzskú hranicu. Patra tak začína opäť prosperovať, bola tu obnovená byzantská a cirkevná správa a usadili sa tu mnohí [[Gréci]] z [[Taliansko|Itálie]], [[Sicília|Sicílie]] a [[Anatólia|Anatólie]]. Pochádza odtiaľto aj známi teológ, biskup a filozof 9. stor., [[Arethas]]. V roku 1204 mesto a celý [[Peloponéz]] ovládli [[Križiacke výpravy|križiaci]] a zridili tu [[Achajský principát]] s hlavným mesto v Patre. V 15. stor územie ovládli [[Benátky|Benátčania]], pričom sa Patra striedavo dostávala naspäť pod byzantskú vládu. V roku 1458 mesto dobyli [[Turci]].
 
'''Turecká nadvláda'''
[[FileSúbor:Le port de Patras en août 2009 - 2.jpg|thumb|Prístav Patra]]
 
Počas tureckej doby sa mesto nazývalo Παλαιαί Πάτραι (Paleé Patre, Stará Patra). Svoj obchodný význam však mesto nestratilo, v 18. stor. malo 10 000 obyvateľov, v 19. stor. už vyše 30 000, prevažne [[Gréci|Grékov]] a patrilo k najväčším centrám [[Peloponéz]]u. Najvýznamnejšie grécke podnikateľské rodiny, ktoré riadili obchod v meste počas tureckej nadvlády bol rod Polos a Kanakaris. Tieto rodiny patria medzi významné grécke rodiny dodnes. Patra bola v 19. stor. centrom [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]], ktorá vypukla v neďalekom kláštore Ajia Lavra a vyvolal ju príhovor patrasského biskupa Germana. Od roku 1831 je Patra a Grécko definitívne oslobodené.
 
'''Moderná história'''
[[FileSúbor:BrugPatras.JPG|thumb|left|[[Most Charilaosa Trikupisa]]]]
 
Pos oslobodení bola Patra počas celého 19. stor. druhým najväčším a najdôležitejším gréckym mestom, po [[Atény|Aténach]], pochádzalo odtiaľto mnoho významných kultúrnych a politických osobností. Významný bol miestny prístav, ktorý neskôr prevýšil až [[Pireus]]. V roku 1923, po Grécko-tureckej výmene obyvateľov, tu boli usadení niekoľkí [[Maloázijskí Gréci]]. V roku 2004 bola dokončená rozsiahla stavba, [[Most Charilaosa Trikupisa]] (Jefira Riu-Antirriu), ktorý spája predmestie Patrasu, Rio s mestom [[Antirrio]], teda Peloponéz so [[Rumélia|Stredným Gréckom]].
 
[[Kategória:Mestá v Grécku]]
 
[[ar:باتراس]]
Řádek 30 ⟶ 32:
[[da:Patras]]
[[de:Patras]]
[[et:Pátra]]
[[el:Πάτρα]]
[[en:Patras]]
[[eo:Patraso]]
[[es:Patras]]
[[eoet:PatrasoPátra]]
[[fa:پاتراس]]
[[fi:Patras]]
[[fr:Patras]]
[[gl:Patras]]
[[kohe:파트라פטרס]]
[[hr:Patras]]
[[ethu:Pátra]]
[[id:Patras]]
[[it:Patrasso]]
[[heja:פטרסパトラ]]
[[ko:파트라]]
[[la:Patrae]]
[[lvlmo:PatraPatrass]]
[[lt:Patrai]]
[[hulv:PátraPatra]]
[[nl:Patras]]
[[jann:パトラPátra]]
[[no:Patras]]
[[nn:Pátra]]
[[pl:Patras]]
[[pt:Pátras]]
Řádek 59 ⟶ 63:
[[sl:Patras]]
[[sr:Патра]]
[[fi:Patras]]
[[sv:Patras]]
[[tr:Patras]]
Řádek 68 ⟶ 71:
[[yo:Patras]]
[[zh:帕特雷]]
 
 
[[Kategória:Mestá v Grécku]]