Katolícka moderna: Rozdiel medzi revíziami

Literárny prúd - katolícku modernu - vytvorili v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori, ktorí sa združili okolo františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Ich poézia pramenila v náboženských a národných hodnotách, esteticky ich však silne ovplyvnili myšlienky francúzskeho mysliteľa a teoretika Henriho Bremonta, najmä jeho knihy „Čistá poézia“ a „Modlitba a poézia“ ako aj poézia francúzskeho básnika Paula Claudela. Do slovenskej literatúry priniesli estetické postupy modernej európskej poézie 20. storočia. Do prvej vlny katolíckej moderny môžeme zaradiť okrem [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]] aj básnikov [[Pavol Gašparovič Hlbina|Pavla Gašparoviča Hlbinu]], [[Janko Silan|Janka Silana]], [[Ján Haranta|Jána Haranta]] či [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]]. Ich nasledovníkmi boli [[Pavol Ušák-Oliva]], [[Gorazd Zvonický]], [[Mikuláš Šprinc]], [[Karol Strmeň]], [[Svetloslav Veigl]], [[Ján Motulko]], [[Ján Frátrik]] a ďalší. Za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny je považovaná „Antológia mladej slovenskej poézie“, ktorú Dilong zostavil v roku [[1933]]. V tom istom roku uverejnil kňaz – básnik P.G. Hlbina článok „Literárna družina Postup“, ktorý mal všetky znaky manifestu, akým sa uvádzali do života literárne skupiny. Po nástupe komunistickej totality v roku [[1948]] časť básnikov emigrovala a časť sa uchýlila do „vnútorného exilu“. Tí, čo zostali na Slovensku, žili na zabudnutých dedinských farách alebo vo väzniciach. Ich poézia o Bohu a o viere nebola v tom čase vítaná. Prenasledovali ich aj preto, že prinášali zo Západu nové umelecké trendy a inšpirovali sa francúzskym [[surrealizmus|surrealizmom]], poetizmom a rôznymi avantgardami, ktoré prenášali aj do vlastnej poézie. Morálnej aj literárnej satisfakcie sa básnici katolíckej moderny dočkali až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]].