Coriolisova sila je za bežných podmienok väčšinou zanedbateľná. Ak napríklad na rovníku pustíme kameň z výšky 100 metrov, pri zanedbaní odporu vzduchu by sa jeho vodorovná odchýlka vplyvom Coriolisovej sily bude rovnať iba približne dva centimetre. Preto pri malých vzdialenostiach a malých rýchlostiach striel nie je potrebné Coriolisovu silu uvažovať. Sú však aj prípady, kedy to tak nie je. Napríklad pri bombardovaní Paríža počas prvej svetovej vojny bolo Nemcami použité delo ([[Paris Gun]]) s dostrelom 130 kilometrov. Začiatočná rýchlosť striel bola 1600 metrov za sekundu (maximálna výška, ktorú dosahovali bola 40 kilometrov, až do rakiet V-2 testovaných Nemcami na počas druhej svetovej vojny to bola najvyššia dosiahnutá výška). Pri takýchto extrémnych parametroch už bolo započítanie Coriolisovej sily nutné.
